Snívať je dovolené

 Mája, ďakujem za milé slová, ale je mi veľmi ľúto, že musím skončiť takto narýchlo. Ďalší dej je už na vašej fantázii.  Nemám rada, keď poviedky, ktoré sama čítam zostávajú nedokončené, ale moje zdravie mi už nedovoľuje ďalej písať. To bol aj dôvod, že som začala s kratšími poviedkami, ale teraz  už  ani to nepôjde. Je to boj s vlastným telom a už na to nemám silu.

  Dúfam, že ste si všetci pri čítaní mojich poviedok oddýchli, že ste sa trochu pobavili a že vám priniesli do života trochu radosti a možno aj smiechu. aspoň tie prvé, potom to už také smiešne nebolo, ale aký autor, taká poviedka. Mne teda do smiechu už dlho nebolo a bolo to vidieť aj na tom čo som písala. Poviedky nechávam na blogoch, kým ich nezrušia a možno ešte niekomu trochu radosti prinesú. Bolo mi pri ich písaní fajn, ale už nie je a tak sa musím ako autor s vami s ťažkým srdcom,  rozlúčiť. Ďakujem všetkým, ktorí mi napísali milé a povzbudzujúce slová, ktoré ma držali pri počítači a písaní oveľa dlhšie, než som sama predpokladala. Ešte raz vám všetkým ďakujem za čítanie. Sirael  

 Konečne vonku! Tom musel prekonať veľa prekážok, než získal dostatok energie na to, aby vystúpil z jeho dlhoročného väzenia v zápisníku. Ale  napriek tomu ešte stále musí chvíľku zostať v zámku a spojiť sa so zvyškom jeho duše ukrytej v korune. A možno ešte niečo , čo obráti celý jeho pohľad na svet v ktorom znovu začína žiť. 

 Vidím, že táto poviedka je naozaj málo populárna. Možno je to tým, že Tom Riddle tu nie je stvárnený ako pometený psychopat, ale ako normálny pätnásťročný chlapec, ktorý dostal pol storočia na premýšľanie nad svojimi skutkami. Iste k tomu prispelo aj to, že tu zatiaľ vystupuje málo postáv a tak je dialók trochu ohraničený. To sa samozrejme trochu zmení v okamžiku, keď sa konečne dostane mimo zápisníka a Rokfortu. Pánom sveta sa jeden nestane bez nejakého toho dobrodružstva, ktoré musí po ceste prežiť. A tak tým, ktorí poviedku čítajú ďakujem za trpezlivosť. 

 Ginny usilovne píše do svojho denníčka a jej magická a životná energia pomaly tečie spolu s použitým atramentom dolu do stránok k Tomovi uväznenému v starej spomienke. Ginny sa dostala do Chrabromilu a teší sa na čas strávený náhľadom do Harryho tváre. Ten si ju však nevšíma a ona je z toho celkom nešťastná. To však vyhovuje Tomovi, pretože čím viac si Ginny píše, tým viac energie  on  získava. Ale čo s ňou urobí a ako bude postupovať ďalej sa môže teraz odlišovať. 

 Tak a som tu znova! Trochu neobvyklá téma, ale povedala som si, , Prečo nie!´ Čítala som množstvo poviedok o Tomovi Riddlovi, ale na nič podobné som doteraz nenarazila, tak dúfam, že to nebude nejaký úbohý plagiát nápadu niekoho iného. V podstate je to o tom, že až doteraz som všade čítala o jeho inteligencii, ale nikde ju nebolo vidieť. Sústavne sa správal, ako by mu úplne chýbala akákoľvek štipka mozgovej hmoty. Celkovo sú čarodejníci vykreslení ako veľmi primitívne a hlúpe bytosti, ale on bol úplný pako. Tak, kde je tá jeho inteligencia zakopaná?  V tejto poviedke som sa trochu s ňou pohrala a chcela som ukázať, že v krajine slepých je jednooký kráľom!

 Myslím, že budete trošku sklamaní, ale poviedka končí. Je ťažké v obyčajnom , bežnom živote nájsť dostatok situácií, o ktorých by bolo zaujímavé číttať. Tak som sa rozhodla ukončiť poviedku vo chvíli, keď sa magická spoločnosť konečne odrazila od dna a začala budovať niečo nové a progresívnejšie. A tak aj hrdinovia poviedky. Konečne začínajú žiť a nech teda žijú.

 Ak sa mi podarí, budem písať ďalšiu poviedku, ale znovu, nebude príliš dlhá, pretože námet je jedným z...čo keby. A ak ste čítali viac mojich poviedok viete, že ja chodím kratšími chodníkmi a nemám rada spleti. Takže môžete znovu očakávať len tvrdý realizmus ale na základe rozhrania medzi magickým a nemagickým. Nie a neprezradím, čo to bude. Budete si na to musieť počkať. Ahoj a ďakujem všetkým, ktorí čítajú a občas mi tu nechajú pár slov na povzbudenie. Sirael

 Tak a znovu som tu. Prajem všetkým čitateľom tejto stránky a hlavne tým, ktorí občas zanechajú nejaký ten komentár lepší, bohatší a zaujímavejší rok 2016. Prajem Vám teda zdravie, veľa priateľov , láskavých nadriadených  plných porozumenia k Vašim problémom a veľa lásky . Sirael

Ale teraz k nášmu príbehu, ktorý pomaly, ale iste pokračuje. Obaja bratia sa vrátili a niekoľko vecí sa vyjasnilo. Samozrejme, niečo ešte zostalo aj pre pár nasledujúcich kapitol.

 Viac než mohol dúfať, ale menej než sníval by bol podtitulok tejto kapitoly.  Hovorí viac o tom, čo je obsahom siedmych strán, ktoré nehýria dobrodružstvom, ale informáciami potrebnými pre pokračovanie. Bez nich by všetko ostatné bolo neprehľadné. Tak ak ste dúfali pre dych vyrážajúce stránky, je mi ľúto.  Kapitola bola ukončená už pred pár dňami, ale stále som váhala ju uverejniť, pretože  som chcela ešte niečo dodať, ale teraz sa predo mnou otvorilo niekoľko ciest, po ktorých možno kráčať a ja sa neviem rozhodnúť, ktorú z nich vybrať.  Ešte nad tým musím popremýšľať a to sa pri vianočnom pečení robí celkom dobre.  Neviem, či stihnem ďalšiu kapitolu a tak všetkým, ktorí vydržali dlhé čakanie na kapitoly a ešte stále čítajú  moje poviedky ďakujem a prajem prekrásne a pokojné sviatky. Nemusia byť za každú cenu bohaté na daroch pod stromčekoch, ale nech sú bohaté na šťastí a láske pre Vás všetkých. Sirael 

 Ach, áno! To je aj môj názor, že nikto tak inteligentný nemohol skončiť v manželstve s Ronaldom Weasleym. O čom by sa tí dvaja asi tak rozprávali, keď mali spoločné len priateľstvo  s Harry Potterom. Aj to bol k nej Ron väčšinu času odporný. A pri Harryho skučaní v piatich knihách, že on chce byť len Harry a odrazu má na krku Ginnervu, ktorá nevidí sa nálepku? Nepravdepodobné! Občas mám pocit, že autorka tých dvoch nenávidela a Epilóg bol jej pomstou obom, že to prežili až do konca .

Tak v tejto kapitole dostanete malý postrk k tomu, ako sa bude dej ďalej rozvíjať. Je v nej niekoľko náznakov, ale neviem, ktoré ešte využijem a ako. Nechávam si dvere otvorené pre manévrovanie . 

 "Ďakujem za milé slová a som rada, že ešte niekto má dosť vytrvalosti čakať tak dlho na pokračovanie. Stavím sa, že nikto z vás neuhádne, kam tento príbeh smeruje, ale nasledujúca  kapitola  č.6 to naznačí. Musím povedať, že znova si postavy robia čo chcú a mňa sa ani neopýtali. Tu máte niekoľko krátkych klúčových  momentov z ich povojnových životov, ako sa postupne rozvíjajú. Všetci vieme, že väčšina života je vlastne nudná rutina všedného dňa a len občas sa stane niečo , čo tú rutinu pretrhne a náš život si to namieri celkom iným smerom.