2. V komnatách Salazara Slizolina
2. V komnatách Salazara Slizolina
Nasledujúce týždne boli plné napätého očakávania a horúčkovitého plánovania. Tom sa sústredene plazil chodbami hradu s dlaňami prilepenými na steny skúmajúc bruškami prstov každú nerovnosť stien v snahe nájsť ďalší prístup k Slizolivovej komnate. Našiel množstvo hadov vytesaných do stien, ale žiadny z nich nebol kľúčom k chodbe vedúcej do podzemia. Medzi tým neustále premýšľal a spriadal plány na čas, ktorý sa pomaličky, ale neúnavne , približoval. Deň, ktorý tak netrpezlivo očakával bol ešte ďaleko, ale on v kútiku duše dúfal, že sa nič nepokazí a on sa konečne vyslobodí z tohto šedého väzenia.
,Tom! Ja som v Chrabromile! To je tak super! Nemohla som sa dočkať, aby som ti to napísala. Budem k nemu tak blízko, budem ho vidieť každučký deň a možno sa konečne osmelím a dokážem v jeho prítomnosti aj hovoriť.´
Tom civel na písmená , ktoré doslova skákali na stránke v rytme Ginninho nadšenia a s povzdychom krútil hlavou. V predchádzajúcich týždňoch sa s jej posadnutosťou ,Chlapcom, ktorý žil´ zoznámil celkom dôkladne. Nebolo dňa v ktorom nepopisovala jeho ,úžasné´ zelené oči , rozstrapatené čierne vlasy a ich spoločnú nehynúcu lásku k metlobalu.
,Blahoželám k triedeniu,´ napísal uvažujúc nad každým slovom, ,ale všetci triedení do Chrabromilovej fakulty by mali byť odvážni a smelí. Celkom určite nájdeš dostatok odvahy aj na to, aby si hovorila s chlapcom, ktorý je len o rok starší od teba.´
,Ale on je slávny ,Chlapec, ktorý žil´ a ja som len obyčajná Ginny Weasleyová. Len v tejto veži je množstvo oveľa krajších a zaujímavejších dievčat, než som ja,´ skuvíňala a línie slov boli rozpité preliatymi slzami. Tom si znovu povzdychol, vymazal riadky , ale skôr než stihol položiť pero na papier, objavili sa na stránke ďalšie. ,Okrem toho kvôli môjmu bláznivému bratovi Harry včera zmeškal moje triedenie. Tešila som sa , že budeme celý deň sedieť všetci spolu v jednom kupé Rokfortského rýchlika a budem mať možnosť viac si na neho privyknúť, ale ani jeden z nich sa tam neukázal. Hermiona, ich priateľka, ich hľadala po celom vlaku, ale neboli tam. Bola som taká znepokojená! Harry má toľko nepriateľov, bála som sa, že sa mu niečo stalo.´
,Ginny, nie si len taká obyčajná Ginny Weasleyová, ale si členom chrabromilskej fakulty a mladšia sestra jeho najlepšieho priateľa. Prinajmenšom to ťa vydeľuje spomedzi ostatných dievčat, ktoré sú oslnené jeho slávou. Harry má teraz len dvanásť rokov a ja veľmi pochybujem, že sa zaujíma o dievčatá. Budeš mať k nemu oveľa bližšie než ktorákoľvek z nich a keď budeš múdra, celkom určite si ťa včas všimne. Teraz mi povedz, prečo chlapci zmeškali triedenie,´ požiadal a dúfal, že ju to zmätie dosť na to, aby prestala blúzniť o chlapcovi.
,Ron a Harry sa neukázali v aule po celý večer. Bola som vydesená a sklamaná. Aj dvojčatá boli, ale snažili sa to neukázať , len Percy sa tváril, že je všetko v najlepšom poriadku. Potom vysvitlo, že bariéra oddeľujúca nástupištia ich odmietla pustiť na druhú stranu. V panike že zmeškajú školu vzali oteckove auto a leteli na ňom celú cestu až do Rokfortu. Auto to nevydržalo a pri pristávaní narazilo do Zúrivej vŕby. Ron si nalomil prútik, keď sa snažil riadiť a teraz ho má zlepený páskou, lebo otecko dostal z ministerstva pokarhanie a pokutu a nebude mať dosť peňazí na to, aby mu kúpi nový. Mama sa hnevala pretože ich videlo množstvo muklov a stratili sme auto, ktoré po havárii utieklo do Zakázaného lesa.´
,Wou! Ktorý z nich mal tento skvostný nápad? Keby chvíľku počkali, vaši rodičia by ich iste dopravili do školy iným spôsobom.´
,Ronald nahovoril Harrymu, že je to ich jediná možnosť ako sa dostať do školy. Harry sa tak veľmi nechcel vrátiť k jeho muklovským príbuzným, že súhlasil a teraz majú obaja väzby a stratili nám množstvo bodov skôr, než školský rok stihol začať. Bála som sa, že ich riaditeľ vylúči, ale našťastie sa tak nestalo.´ táralo dievča a Tom pobavene krútil hlavou nad jej naivitou. Akoby Dumbledore vylúčil jeho zlatého chlapca. Fakt, že jeho nepriateľ je teraz stále ešte žije a je dokonca riaditeľom Rokfortu utlmil viacero Tomových plánov. Teraz celkom určite vedel, že v žiadnom prípade nemôže po obrodení zostať v škole dlhšie, než niekoľko chvíľ. Dumbledore by ho spoznal a neváhal by ho zabiť. Pri tejto myšlienke vždy zaváhal a pripomenul si, že Dumbydork nechával vždy svoje špinavosti robiť iným.
,Prečo sa Harry nechce vrátiť k jeho príbuzným? Pretože sú to muklovia?´ Harryho nechuť k muklovským rodinným príslušníkom ho skutočne zaujala. Všetko, čo sa mu doteraz podarilo vytiahnuť z Ginny naznačovalo, že by Dumbyho zlatý chlapec mohol byť príbuzná duša.
,Nie,´ odpoveď váhala, dievča si nebolo celkom isté. ,Harry o tom nechce hovoriť, ale myslím si, že sa k nemu veľmi nepekne správajú. Ron a dvojčatá ho v lete museli od nich doslova vypáčiť. Fred sa chvastal, že mal na okne mreže , že mu nedávali jesť a väznili ho v jeho izbe. Jeho kufor a metlu museli ukradnúť z kumbálu pod schodiskom a George povedal, že to tam vyzeralo ako by v tom niekto predtým býval. Oni si spočiatku mysleli, že je to priestor pre domáceho škriatka, ale našli nápis ,Harryho izba´. Všetci si myslíme, že ho jeho príbuzný zatvárali do toho kumbálu pravidelne, ale nevieme to iste. Okrem toho je Harry, podľa našej mamky , oveľa menší než by mal byť a strašne vychudnutý. Povedala o tom Dumbledorovi, ktorý je jeho magický strážca, ale on o tom nechce počuť.´
Tak to bolo zaujímavé. Dumbledore je chlapcov magický strážca a nezaujíma ho, že sa k nemu jeho muklovský rodinný príslušníci správajú ako k domácemu škriatkovi? Tam sa črtalo tak veľa možností , že sa mu až hlava zatočila. Mohol by...myšlienky leteli ako splašené kone všetkými smermi a len s námahou sa ovládol, aby dokázal pokračovať v rozhovore.
,Ak si tvoji rodičia myslia, že mu Dumbledore nechce pomôcť a Harry to potrebuje, prečo nezasiahnu sami?´
,Lebo Dumbledore, podľa mamy a otca, nemôže nič zlé. Ak on povie, že je to v poriadku, je to v poriadku a viac sa o tom nediskutuje.´
,Ale ty si to nemyslíš, však?´
,Nie, ale ja o tom neviem veľa. Ja viem len to, čo občas začujem,´ odpovede váhali a všetka radosť z úspešného triedenia sa rozplynula v ponurých myšlienkach o údajnom ťažkom živote jej idola.
,To je správny postoj,´ chválil ju Tom. ,Ak chceš urobiť informované rozhodnutie, potrebuješ dostatok informácií. Ak nemôžeš hovoriť priamo s Harrym, máš tam k dispozícii štyroch starších bratov a jeden z nich je dokonca jeho najlepší priateľ. Kto by mohol mať viac informácií o ňom, než tvoj brat Ronald?´
,Iste, ale Rona v skutočnosti zaujímajú len dve veci ...jedlo a metlobal. Aj keď jeho výber metlobalového tímu je naozaj biedny. Kudlyovské kanóny nevyhrali zápas dlhšie, než je on na svete a tak nechápem, prečo im tak fandí. Hovorila som ti, že má celú izbu zdobenú v pomarančovej farbe? To je preto, lebo Kanóny majú oranžové dresy. On dokonca sníva o tom, že sa raz dostane do tohto prehrávajúceho tímu a bude s nimi hrať? Ha! Ak sa bude napchávať tak ako doteraz bude mať v sedemnástich dva metre a brucho veľkú ako naša šopa. Naozaj mám obavy, či má Rokfort dostatok jedla na to, aby nasýtil jeho bezodné brucho,´ posmievala sa nevedomky pritláčajúc pero na papier s väčšou silou, než bolo treba. Atrament tiekol hustým, plným prúdom a Tom sa spokojne usmieval. Čím viac emócií, tým viac magickej energie a sily prúdilo do jeho zápisníka.
,Napriek tomu bol s Harrym počas celého roka a určite zažili spolu množstvo dobrodružstiev, o ktorých sa ti bude chcieť pochváliť. Spomínala si niečo o smrteľnom nebezpečenstve, ktoré im hrozilo na konci minulého školského roka,´ nadhodil v nádeji, že sa dozvedela nejaké nové detaily k hrubému náčrtu udalostí, ktoré mu poskytla predtým.
,Ach, on sa samozrejme chválil, ale nikto z nás nevie čo je skutočná pravda. Možno keby som sa opýtala Hermiony, mohla by som vyčleniť, čo je skutočnosť a čo je len predstava môjho veľkohubého brata.´
,Hermiona? To je tá ich priateľka?´
,Áno, je s nimi v ročníku a Harry a Ron ju zachránili pred obrovským trollom! Potom sa všetci spriatelili a odvtedy sú nerozlučná trojica. Tak mi to aspoň hovorili dvojčatá. Vďaka nej sa Ron dostal cez ročník s celkom dobrými známkami a mama spomínala, že ju na budúci rok pozveme v lete na návštevu spolu s Harrym.´
,Priateľstvo kované nad telom trolla?´
,Ha-ha-ha!´ Písmená sú trochu trasľavé, znamená to, že sa skutočne smeje. ,Áno, len ,Zlaté trio´ to môže. Ron o tom rozprával donekonečna, ale nikdy nie dva krát rovnako. Nakoniec sme z toho vybrali určitú verziu pravdy, ktorá nebola pre neho až taká láskavá, ako nám to všetkým maľoval. Začalo to tým, že Ron nedokázal ,Vingardium Leviosa´ a Hermiona sa mu snažila pomôcť. To ho neskutočne naštvalo a mal k jej osobe niekoľko veľmi nechutných poznámok, ktoré ju rozplakali. Tak namiesto užívania si hostiny sedela v toaletách a nevedela, že do školy prenikol troll. Pôvodne mal byť v kobkách, ale nejako sa ocitol na chodbe druhého poschodia. Dumbledore poslal všetkých študentov do nocľahární a učitelia išli hľadať trolla.´
,Ó, najmúdrejší z múdrych poslal trollovi hostinu? Ja som vždy vedel, že on nenávidí všetkých študentov slizolinu, ale netušil som, že v tom pôjde do takých dĺžok.´
,Nerozumiem! Prečo si to myslíš?´
,Troll je v kobkách a nocľahárne Slizolinu sú tiež v kobkách. Čo iné si mám myslieť?´
,Ach! To ma nenapadlo. Hm! Dobre, ale on bol nakoniec inde. Bol na druhom poschodí a túlal sa po chodbe. Harry si všimol, že Hermiona nie je pri večeri a išiel ju varovať. Samozrejme ťahal so sebou aj môjho brata, ktorý nešiel veľmi dobrovoľne. Videli trolla vojsť do dievčenských toaliet a zamkli ho tam. Potom počuli krik a uvedomili si, že Hermiona je tam tiež. Tak ju bežali vyslobodiť, ale najskôr museli zložiť trolla. Harry mu skočil na chrbát a do nosa mu zapichol svoj prútik.´
,Veľmi neobyčajné použitie čarodejníckeho prútika,´ smial sa Tom živo si predstavujúc scénu odohrávajúcu sa v obmedzenom priestore dievčenských záchodov.
,Však? Je to proste hrdina,´ chvíľku neprichádzal žiadny text, Ginny očividne snívala s otvorenými očami a zrejme aj ústami nad predmetom jej , lásky´. , Potom Ron celkom správne použil ,Vingardium Leviosa´, zdvihol trollov budzogáň do výšky a potom mu ho spustil na hlavu. To trolla našťastie omráčilo a Hermiona bola zachránená.´
,Aký neobyčajný príbeh!´ odpísal premýšľajúc, čo všetko sa za tým príbehom schovávalo. Neveril, že sa do ťažko chráneného okolia hradu mohol zatúlať troll len tak sám od seba. Niekto ho tam priviedol, ale on netušil prečo. ,Och!´ myslel si nedopravene. ,Málo informácií a len jeden veľmi obmedzený zdroj na ich získanie. Hoci, čím viac dievča píše, tým lepšie.´ Napriek tomu, že chcel vedieť viac a rozhodne neprotestoval proti silnejšiemu prítoku mágie vedel, že Ginny už musí byť unavená a nechcel, aby si to niekto všimol príliš skoro.
Dni teraz bežali rýchle. Aspoň pre Ginny to celkom určite platilo, pretože nemala čas písať do svojho zápisníka každý deň a Tom bol mrzutý. Každá takáto prestávka odďaľovala jeho obrodenie. Jediným svetlým okamžikom tých nekonečných dní bolo objavenie Slizolinových osobných komnát. Napriek všetkým predpokladom neboli v kobkách, ale na štvrtom poschodí v nepoužívanej časti hradu za obrazom lesnej cesty tiahnucej sa medzi dvomi radmi vysokých sekvojí. Strážcom vchodu bol maličký hadík ukrytý v podraste stromov . Keby sa v tom okamžiku ako okolo neho nepohol, nikdy by ho nezbadal. Našťastie Salazar Slizolin nikdy nepotreboval heslo a tak jednoduché ,Otvoriť´ v parseltonque stačilo na vstup. Počas skúmania komnát sa veľa naučil nielen o tom, ako čarodejníci kedysi žili, ale aj o samotnom Slizolinovi .
Osobné Slizolinove priestory sa skladali z troch neveľkých miestností. Vstupná miestnosť bola štvorcová s veľkým kozubom , zariadená jednoduchým tmavým nábytkom. Steny pokrývali police zaplnené knihami , pred kozubom bolo pohodlná pohovka s vysokým operadlom a vedľa nej malý odkladací stolík. Pod oknom stál veľký pracovný s kreslom . Dvere napravo od kozuba viedli do asketickej spálne zariadenej drevenou posteľou s tmavo zelenými závesmi , nočným stolíkom na ktorom stála sviečka a veľkou truhlou na odev. Tom sa štvrť hodiny rehotal, keď pod posteľou našiel veľký nočník a uvedomil si, jeho funkciu. Dvere vľavo od kozuba ukrývali plne zariadené laboratórium . Samozrejme plne zariadené v čase Slizolinovho života, ale v súčasnosti by mu množstvo vecí chýbalo. Tom si ho dôkladne poobzeral , ale všetko bolo čisté a jeho záujem na okamžik upútali len fľaše naplnené zložkami o ktorých nikdy nepočul a nevedel, na čo sa používali. Dúfal, že niekde nájde Slizolinove poznámky a dozvie sa viac a tak sa vrátil do vstupnej miestnosti a začal si prezerať knihy napchané v policiach . Pri vzhliadnutí niektorých sa mu oči rozšírili úžasom, pretože ešte nikdy nevidel knihy napísané v Parseltonque. Ručne napísané knihy s obrázkami, každá iná, každá jedinečná. Bola ich tam celá jedna polica tiahnuca sa po celej dĺžke izby. Taká neuveriteľná vzácnosť! A vedľa bolo ešte niečo dokonca vzácnejšie. Vzácnejšie pre Toma, pretože sa to týkalo priamo jeho. Boli to hrubé zošity Slizolinových poznámok, spomienok a myšlienok od doby, keď štyria zakladatelia prišli s myšlienkou postaviť hrad a založiť školu, v ktorej chceli vyučovať mágiu všetky magické deti. Teraz mal neuveriteľnú možnosť nazrieť do života jeho veľmi vzdialeného predka a bol extatický.
Od toho dňa sa Tom presťahoval zo jeho izby do Salazarových komnát a ponoril sa do spomienok na jeho život. Bol tým taký zaujatý, že ho pálenie a vibrácie zápisníka, ktorý neustále nosil so sebou vo vrecku, prekvapili. Odložil denník, ktorý práve čítal na stolík vedľa kresla a vytiahol zápisník.
,Tom! Tom, kde si? Tom, prečo mi neodpovedáš?´ nariekali neustále sa opakujúce otázky presakujúce nadbytočný atrament, pretože Ginny tlačila na pero do hranice jeho rozštiepenia. ,Tom, čo sa stalo? Tom!´ Rýchle zotrel text a Ginny na druhej strane zápisníka s úľavou znovu čítala jeho úhľadný rukopis.
,Tu som a nič sa nestalo. Trochu som sa začítal do knihy? Prečo toľký zhon?´
,Máš tam knihy?´
,Samozrejme, je tu celá knižnica, ale za takmer päťdesiat rokov som ich všetky prečítal už množstvo krát. Našťastie sa mi podarilo nájsť niečo nové a tak som si krátil čas. Dlho si nepísala, boli vyučovania príliš náročné?´
,Ani nie, ale mali sme veľmi veľa domácich úloh a trochu som sa zoznamovala so školou a spolužiakmi. Je tu jeden chlapec, vieš on pochádza z muklovskej rodiny a neustále so sebou nosí fotoaparát. Je nadšeným prívržencom Harryho a stále ho fotografuje. Harrymu to liezlo na nervy a zakázal mu to, lebo ho pri tom nachytal Lockhart a urobil scénu pred celou školou. Malfoy a jeho dva svaly z toho mali svoj deň , ako bol Harry nepohodlný, keď sa Lockhart na neho pri fotografovaní nalepil.´
,Už máš Harryho fotografiu? Iste ti ju ten chlapec urobil, ak tak rád fotografuje.´ Chvíľku sa nič nedialo a Tom mohol doslova cítiť jej rumenec pri zmienke o fotografii jej idolu.
,Mám,´ priznala po ďalšej chvíľke váhania, ,Colin mi dal jednu za sľub, že mu Harry jeho fotku podpíše. Ron sa mi pol hodiny smial, keď som ho o to požiadala, ale Hermiona ho buchla po hlave knihou a donútila Harryho podpísať.´
,Tak, Hermiona je dobré dievča? Už ťa netrápi, že je tak blízko k Harrymu? ´ Ďalšia chvíľka váhania, ktorá vyvolala na jeho tvári pokrivený úškľabok. Vedel, že Ginny šialene žiarlila na každé dievča v škole, ale obzvlášť na Hermionu.
,Trápi, ale môžem s ňou hovoriť aj keď sú všetci traja spolu. Vtedy sa Harry na mňa občas pozrie akoby ma skutočne videl. Hlavne ak môj veľkohubý brat urobí niečo také hlúpe ako nedávno, keď sa pokúšal prekliať Malfoya jeho nalomeným prútikom. Kliatba sa obrátila proti nemu a on zvracal celý deň obrovské a hnusné slimáky vždy, keď otvoril ústa. Celý Slizolin vil ako hyeny a McGonagallová mu namiesto podpory práve vyčarila vedro, aby nimi nezašpinil dlažbu.´
,Prečo chcel preklínať Malfoya?´
,Pretože nazval Hermionu humusáčkou a okrem toho žiarlil, že si Malfoy mohol dovoliť kúpiť miesto v slizolinskom metlobalovom tíme kúpou celkom nových metiel pre celý slizolinský metlobalový tím.´
,Myslel som, že tímy vyberajú tých najlepších hráčov, nie tých najbohatších.´
,Obvykle áno, ale pre Malfoya to neplatí. Ako jeho otec, tak aj on si všetko kupuje. Jeho otec má kúpeného ministra a Draco závidel Harrymu miesto v tíme, tak si svoje tiež kúpil. Chcel sa poistiť, že miesto dostane, pretože tam mohol byť niekto oveľa lepší než on a to by ,Jeho nafúkanosť´ neprežila.´ Tom sa pri predstave nafúknutého mladíka smial ešte keď písal odpoveď.
,Pravda sa ukáže počas hry, to si kúpiť nemôže. Svedkami jeho výkonu bude plný štadión divákov a oba hrajúce tímy. Čo nahnevalo tvojho brata viac...nové metly pre slizolinský tím, alebo urážka Hermiony?´
Pre niekoľkými dňami by slovo použité pre označenie čarodejnice narodenej nemagickým rodičom vôbec nepovažoval za urážku, ale za právoplatný termín. Sám sa nikdy neobťažoval nazývať ich inak, ale jeho zmýšľanie sa zmenilo o 180° , keď si prečítal jeden zo Slizolinových denníkov z počiatočného obdobia fungovania Rokfortu.
,Nechápem, prečo nerozumejú,´ písal rozrušený Salazar v jednom zo zápisov hádky, ktorá sa odohrala počas pravidelnej porady o výkonoch študentov. ,Viem, prečo Halga a Rowena, ale prečo Godrik? Jedenásť je príliš neskoro! V tom veku sú už alebo mŕtvi, alebo tak nakazení náboženstvom, že to nikdy nedokážu celkom prekonať. Len bohovia vedia o koľko magických detí sme takto prišli! Stojí tých niekoľko rodičov, ktorých sú dostatočne tolerantní voči prejavom náhodnej mágie ich detí a nezabijú ich hneď pri prvom, za to aby sme riskovali všetkých? Koľko krát sa to stalo čo my môžeme dosvedčiť! Oni im chcú posielať listy! Ó, Merlin! Prídeme o ešte väčšie množstvo ich v rukách kňazov a hlúpych sfanatizovaných sedliakov. Málo čarodejného ľudu videli horieť na hranici? Už teraz sa musíme skrývať a čo ešte potom? Som sklamaný, ale dúfam, že emócie postupne opadnú a oni dovidia konca mojim tvrdeniam. Možno ich odradila finančná náročnosť môjho projektu, ktorá je nemalá. Budem nad tým musieť ešte trochu popremýšľať a navrhnúť nejaké dostupné riešenie. Neskôr, ešte počkám a dúfam že pochopia , že nemagickí nie sú ochotní a ani schopní tolerovať našu výnimočnosť. Ani ak sa prejavuje v ich vlastných deťoch.´
Po tomto zápise Tom horúčkovite prehľadával zápisníky a hľadal podrobnejší popis Salazarovho projektu. Našiel ho až v jednom z posledných zošitov po emocionálnom popise boja proti jeho obľúbenému žiakovi. Matúš Corghan bol takým prísľubom a pýchou Salazara a súčasne jeho najväčším sklamaním. Zistenie, že sa snažil získať čo najviac vedomostí len na to, aby zničil všetko, čo oni štyria vybudovali bolo kruté.
,Ešte stále tomu nemôžem veriť,´ písal roztrasenou rukou jeho predok. Písmenká poskakovali po stránke a šok bol cítiť z každého riadku. ,Ja som mu veril! Možno dokonca viac než Godrikovi a on ma po celý čas klamal. Bol tu len preto, aby mohol zničiť ,pekelnú noru, dielo Satana a tak zachrániť jeho vlastnú dušu pre večnosť v raji´. Jeho vlastné slová, ktoré mi šplechol do tváre počas nášho súboja. Toľkí padli pri obrane hradu, keď nás prepadli davy ťažko ozbrojených sfanatizovaných stúpencov viery v jediného boha. Bol to ničivý boj s obeťami na oboch stranách, ale nakoniec sme ich vytlačili z hradu a zatvorili brány. Najťažšou časťou bol boj proti našim vlastným...proti niektorým z našich vlastných žiakov, ktorých Matúš zlákal na svoju stranu. To sa už nikdy nesmie stať! Škola musí byť chránená, študenti musia byť chránení a ja už viem, čo ich bude ochraňovať! Moje tajné laboratórium dostane čoskoro nového obyvateľa, ktorý zakročí keď veci pôjdu dolu svahom tak ako dnes. Silný magický tvor, ktorému neuškodia kopije alebo šípy ochladí horlivosť nepriateľa a dá nám šancu na posilnenie obrany. Áno, je rozhodnuté. Najlepším obrancom bude bazilišok. Jeho výhodou je jeho nepreniknuteľná koža, viacero útočných možností a dlhovekosť. Vytvorím dolu hniezdo, kde bude môcť spať v stave hibernácie a tajný východ do lesa, aby sa mohol kŕmiť bez toho, aby ohrozil bezpečnosť študentov. Muklovia nebudú mať nikdy viac šancu prepadnúť nás a odísť neporušení!´
,Asi skôr tie metly´, slová objavujúce sa na stránke prerušili jeho spomínanie. ,Nikdy sme nemali dosť peňazí na to, aby sme mohli dostať niečo skutočne nové. Všetko čo vlastníme už predtým niekto používal a to poznanie saje. Nákup nových metiel pre celý tím bez toho, aby ste urobili zárez do vašej klenby je pre nás nepredstaviteľným luxusom. Niektorí z nás by pre to urobili čokoľvek a Ron vidí jeho šancu po boku Harryho.´ Tom sa zamračil. Dievča odhalilo niekoľko zaujímavých, ale rušivých faktov.
,Ty by si tiež urobila pre plnú klenbu čokoľvek? Je Harry tiež tvoj lístok k finančnej bezpečnosti práve tak, ako pre tvojho brata?´
,Nie!´ rozhorčená odpoveď takmer trhala papier. ,Ja ho milujem! Vždy som ho milovala. Možno od chvíle, keď som o ňom počula po prvý krát a mamička mi čítala prvú knihu o jeho hrdinstvách. On je môj ,hrdina v striebornom pancieri´, ktorý zachráni svet a vráti sa pre krásnu princeznú čakajúcu ho vo veži ich zámku.´
,Si teda princezná? Máte zámok a ty čakáš na návrat svojho princa?´
,Samozrejme! Otecko a bratie ma vždy volali , malá princezná´, práve žijem v krásnom zámku a bývam vo veži. Ha-ha! Ale môj hrdina ani nevie že existujem a väčšinu času sa na mňa ani nepozrie. Vzdych! Tak asi nie, neviem, možno.´
Tom sa mračil. Z toho, čo mu Ginny napísala o živote malého hrdinu, jeho doterajší život nebol zábavný a on si napriek tomu vyvinul ,hrdinský syndróm´. Chlapec sa bezhlavo vrhal do nebezpečenstva v snahe zachrániť každého , kto sa na neho raz láskavo usmial. To bol jasný signál emocionálnej vyhladovanosti, ktorú mali obaja spoločnú. Obaja odlišní od ich okolia, obaja magickí, ale vychovávaní v nemagickom prostredí bez lásky a rodičovského tepla. Odlišovali sa len v snahe získať čo najviac vedomostí, naučiť sa čo najviac kúziel, získať čo najväčšiu moc nad svojim okolím , aby konečne získali moc nad ich vlastnými životmi. Tom sa o to úporne snažil každučký jeden deň, ale Harry bol lenivý a nevšímavý. Nestaral sa o moc a ani o vedomosti, ale prilepil sa na prvého človeka, ktorý sa k nemu správal slušne a tesne kopíroval jeho správanie. Je smutné, že tým človekom bol práve lenivý , žiarlivý a bezohľadný Ronald Weasley, ktorý si myslel, že svet mu dlhuje bohatstvo a slávu len preto, že existuje a narodil sa ako čistokrvný čarodejník.
,Musím už idem, Tom. O chvíľku sa začína stretnutie našej študijnej skupiny a ja ešte stále nemám dokončenú esej z Čarovania. Ozvem sa hneď, ako budem môcť,´ sľubovala a Tom s úsmevom pokrčil plecami a prikývol.
Dnes bol celkom dobrý deň. Prítok magickej energie sa stával oveľa stabilnejší každým slovom, ktoré Ginny napísala do svojho denníka. Cítil, že chvíľa, keď bude môcť aspoň čiastočne vystúpiť zo zápisníka je blízko. Uvedomil si to vo chvíli, keď prechádzal vstupom do Slizolinových komnát. Štyri desaťročia sa túlal po hrade, dôkladne preskúmal každučký kút a napriek tomu si hada ukrytého v obraze nevšimol. A keď tak nad tým premýšľal, nevšimol si ani obraz. Až po dôkladnej analýze všetkých faktov usúdil, že obraz nemohol vidieť bez dostatku magickej energie, ktorá prišla až s keď si Ginny začala písať do denníka. Chvíľku potom premýšľal nad tým, ak jeho starší náprotivok tiež našiel tieto miesto, ale z toho čo vedel o jeho ďalších skutkoch o tom dosť pochyboval.
,Čoskoro, čoskoro bude mať dosť síl na to, aby vystúpil von a hoci ešte nebude mať vlastné telo, môže na to čo je potrebné urobiť použiť telo dievčaťa. ´
Tom sedel pri kozube, v ktorom upokojujúco praskal kus horiaceho dreva , v duchu zostavoval zoznam činností, ktoré na neho čakajú v blízkej budúcnosti a spokojne sa usmieval.
Komentáře
Přehled komentářů
Díky moc za další krásnou kapitolu, je to zajímavé koukat na ten příběh z tohohle úhlu =) těším se na pokračování. =)
Díky
(Mája M., 7. 4. 2016 20:55)