3.Elixír života
3. Elixír života
Nasledujúce dni bežali a rýchle sa menili na týždne. Zlaté chrabromilské trio utesňovalo svoje priateľstvo , ale pre malú Ginny Weasleyovú tam nezostalo miesto. Mala vlastných priateľov, ale ona najviac zo všetkého na svete chcela pozornosť chlapca so zelenými očami ukrytými za pomerne hrubými sklami okuliarov. Snívala o tom, ako bude kráčať uličkou k nemu na ich svadbe a ako sa tie oči rozžiaria, keď ju uvidí prichádzať. Mohla hovoriť so svojimi spolubývajúcimi o všetkom, čo sa odohrávalo v zámku, ale nie o jej snoch a túžbach a tak usilovne písala a vylievala svoje ubolené srdce jedinému priateľovi, ktorý sa jej nikdy pre to nevysmieval a vždy ju pochopil. Atrament a energia nebadateľne tiekli súčasne s ním , Tom študoval, premýšľal a neustále silnel.
Aktuálne Tom sedel znovu v kresle pred kozubom, v ktorom plápolal vysoký plameň ohňa hladno požierajúceho hrubú kladu , v rukách zvieral niekoľko starodávnych kníh a tisol si ich k hrudi premýšľajúc, ak toto všetko nie je len výplod jeho fantázie, ale všetky tieto poklady existujú aj v skutočnosti. Pretože toto skutočne boli poklady nevyčísliteľnej ceny riešiace väčšinu problémov, nad ktorými premýšľal celé mesiace a nemohol nájsť uspokojivú odpoveď.
,Čo ak niektorý z predchádzajúcich riaditeľov našli komnaty zakladateľov a vyprázdnili ich? Čo ak prišiel neskoro? ´ To boli otázky, ktoré ho sužovali najviac a krútili mu vnútornosti do takej tesnej guľky, že bol sotva schopný dýchať. Áno, on to všetko čítal, vie, ale napriek tomu tieto knihy a denníky potreboval skutočne držať v rukách, pretože nikto nebol schopný zapamätať si všetko čo obsahovali do najmenších podrobností tak, ako to bolo nevyhnutné. Iste, mohol by ich postupne prepísať, ale vyžadovalo by to tak veľa energie že pochyboval, ak ju telo malej Ginny Weasleyovej zvládlo produkovať v priebehu jedného školského roka.
,Ahoj, Tom!´ zápisník ležiaci na odkladacom stolíku sa otriasol a na stránke sa začali objavovať slová napísané Ginninym neupraveným rukopisom. Dievča celý svoj život písalo brkom a napriek tomu to bolo sotva čitateľné. Tom ľutoval profesorov, ktorí museli čítať jej eseje.
,Ahoj, Ginny,´ odpovedal po chvíli, keď opatrne usporiadal kôpku kníh, ktoré doteraz zvieral v náručí na odkladací stolík a presunul sa k písaciemu stolu so zápisníkom v ruke. ,Nemala si byť ešte na hodine Obrany proti čiernej mágii?´ spýtal sa, keď hodil pohľad na Ginnin rozvrh.
,Mala, ale Colin znovu priniesol so sebou na hodinu fotoaparát a Lockhart zase neodolal. V okamžiku , keď ho videl nás poslal preč a začal pózovať. Našťastie má Colin so sebou len jeden film, inak by minul všetok filmovací materiál len na oslňujúcich úsmevoch nášho profesora. Ach, on je najväčšie sklamanie, ktoré som na tejto škole zažila. Už prešli dva týždňe a ešte sme sa nenaučili jedinú obrannú kliatbu.´
,Stále ešte predvádzate scény z jeho kníh?´
,Uhm, áno. Najskôr nahlas celú knihu prečítame a potom nám Lockhart predvádza za pomoci vybraných spolužiakov, ako ten hrdinský čin popísaný v knihe urobil. Občas mám vážne pochybnosti, či to všetko je pravda. Väčšina starších spolužiakov hovorí, že Lockhart je podvodník a dvojčatá sa mu celkom otvorene smejú priamo do tváre.´
,Prečo ho potom Dumbledore najal? Takto všetci pri koncoročných skúškach prepadnete a nikto sa nebude vedieť brániť ani tej najjednoduchšej kliatbe.´
,Nie som si istá, ale Fred hovoril, že pozícia profesora Obrany proti čiernej mágii je prekliata. Nikto na tom poste nevydrží dlhšie ako rok.´
,Ale Dumbledore už dávno mohol najať kliatbu drviča a dať to do poriadku, ak to nezvládol urobiť sám. Všetci okolo hovoria, aký je to silný čarodejník, ako vie všetko tak prečo to už dávno nezariadil? Čo za riaditeľa školy riskuje , že všetci jeho študenti neuspejú pri skúškach?´
,Áno, je to podivné, ale moji rodičia nepočujú zlého slova proti nemu a mama zbožňuje Lockharta. Naozaj neviem čo robiť,´ sťažovala sa trpko. A vtedy sa to stalo. Posledný bit energie potrebný na to, aby mohol opustiť zápisník skĺzol dolu spolu s poslednou vetou a Tom okamžite zareagoval.
,Anima transmissibilis!´ zvolal a vtom okamžiku sa ocitol v tele, ktoré sedelo za stolom pred otvoreným zápisníkom. Opatrne, aby niečo nepokazil a nevzbudiť zbytočnú pozornosť, všetkými zmyslami ohmatával jeho súčasnú pozíciu.
Bol to naozaj veľmi zvláštny zážitok byť v tele, ktoré je už osídlené inou dušou. Tá sa ho v tomto momente pokúšala vytlačiť von, ale on bol oveľa silnejší a hlavne magicky zručnejší. ,Cubare!´ velil autoritatívne a malá biela postavička zatvorila oči a prestala bojovať. Potom obrátil pozornosť na to, čo videl cez jej telesné oči a usmial sa. Tvár dievčaťa sa roztiahla do úsmevu a Tom spokojne prikývol. Telo ho poslúchalo, mohol začať uskutočňovať jeho plány. Pomaly, opatrne, aby dievča nevyčerpal. Ak všetko pôjde dobre, do konca tohto školského roku bude voľný.
Pomaly položil pero, ktoré držal v ruke a rozhliadol sa. Pre ním bola veľká polkruhová miestnosť naplnená štyrmi drevenými posteľami rozostavenými popri oblúkovitej strany steny. Postele oddeľovali vysoké úzke okná so širokými podokenicami a hrubé karmínové závesy momentálne zhrnuté pri záhlaviach. Vedľa nich stáli malé nočné stolíky a pri nohách veľké kufre s osobnými vlastníctvami dievčat. Uprostred priečnej steny bol nízky kozub , v ktorom plápolal oheň vyhrievajúci hrubé kamenné múry Chrabromilskej veže. Po oboch jeho stranách boli dvere. Pred kozubom stál dlhý oválny stôl so štyrmi stoličkami, na ktorom boli porozkladané kôpky kníh a pergamenov .
Tom si uvoľnene vydýchol keď si uvedomil, že je v izbe sám. Zatvoril zápisník, strčil si ho do vrecka a rýchle , ale dôkladne všetko preskúmal . Zistil, že dvere vpravo od kozuba viedli na schodisko. Tie vľavo do kúpeľne a tam stojac pred veľkým zrkadlom po prvý krát videl Ginny v celej jej kráse.
„Ahoj, Ginny,“ zašepkal prezerajúc si malé dievča oblečené v trochu ošúchanej školskej uniforme. Ohrnul nos, keď si všimol zlato a karmín na viazanke a naklonil sa bližšie k zrkadlu, aby si mohol lepšie preštudovať jej tvár. Na prvý pohľad usúdil, že Ginny nebola žiadna krásavica. Oválna , trochu plochá tvár s úzkymi perami , dlhým nosom a mandľovými svetlomodrými očami , bola husto posypaná pehami, ktoré pokrývali aj krk a chrbty jej rúk. Vlasy mala husté, rovné , tmavo ryšavé a siahali jej kúsok niže pliec. Prešiel cez ne prstami a trochu ich našuchoril, len aby získal pocit v končekoch prstov a ubezpečil sa, že ho telo perfektne poslúcha. Z pravého vrecka trčal koniec čarodejného prútika a pri tom pohľade mu trochu poskočilo srdce. Naposledy držal skutočný čarodejnícky prútik štyri desaťročia nazad a tešil sa na zhon energie, ktorá s tým prichádzala. Siahol preň a sotva sa ho dotkol, celým telom prebehol teplý závan magickej energie. Bol to takmer závratný pocit a so širokým úsmevom na tvári si ho užíval. Po chvíli si uvedomil, že nemá veľa času a tak pevne zovrel rúčku a vytiahol ho von. „Time!“ velil a keď sa pred ním ukázali čísla, ticho pod závanom zaklial. Do večere zostávala už len hodina a tak sa zvrtol na opätku a ponáhľal sa von z izby. Na konci schodov spomalil a rozhliadol sa po spoločenskej miestnosti. Napriek piatim rokom predchádzajúcej školskej dochádzky, videl ju prvý krát. V kozube, rozkladajúcemu sa na náprotivnej stene, praskal oheň a na početných kreslách a pohovkách sedeli študenti z rôznych ročníkov, ticho debatovali, alebo sedeli pri stolíkoch rozložených popri stenách a písali domáce práce. Pri jednom z tých stolíkov sedela skupinka , ktorá okamžite pritiahla jeho pozornosť. Dvaja chlapci a dievča s obrovskou kopou nemožne kučeravých vlasov , ktoré zúrivo mávalo rukou , v ktorej držalo veľké orlie pero.
„Naozaj, Ron? Nemôžem veriť, že si čo i len na chvíľku predpokladal, že za teba napíšem tvoju úlohu!“ jačala a hoci sa evidentne snažila stíšiť hlas, bolo ju počuť do najvzdialenejšieho kúta. Všetky hlavy sa k nej na chvíľku obrátili, ale vzápätí sa znovu všetci venovali svojim záležitostiam. Tom prekvapene zdvihol obočie a usúdil, že podobné scény sa tu odohrávali často a preto si ich už nikto príliš nevšímal.
„Ale, Hermiona, úloha je už na zajtra! Nestihnem to napísať za taký krátky čas,“ skučal ryšavý chlapec a z celej sily sa snažil vykúzliť na tvári čo najlepší šteňací výraz, aby ju presvedčil.“
„Tak si mal začať skôr,“ dievča našpúlilo pery cez dva veľké predné zuby a zamračilo sa. „Pozri sa na Harryho,“ ukázala na menšieho chlapca sediaceho vedľa nej, ktorý pokojne pokračoval v písaní a hádku pri stole si vôbec nevšímal, „on pracuje a ak ma požiada, aby som mu esej skontrolovala, rada to urobím!“
„Pre Harryho to urobíš a pre mňa nie?“ durdil sa Ron zosúvajúc sa v stoličke hlbšie, aby mu Hermiona náhodou nevypichla oko, ako ešte zúrivejšie mávala rukou, vyhýbajúc sa pri tom kvapkám atramentu, ktoré lietali z jej pera.
„Ron!“ vykríkla a sinavá hnevom vyskočila zo stoličky. „Píš esej! Ja ti ju potom skontrolujem! Možno!“ sipela, rýchle poskladala knihy na kôpku, zhrnula porozkladané pergameny, všetko to zabalila do náručia a dupala ku schodisku. Tom rýchle sklonil hlavu a posunul sa bokom, aby sa nestretli vo vchode. Pri tom skoro narazil do staršieho chlapca , ktorý práve preskočil operadlo pohovky a so smiechom sa zaň prikrčil.
„Fred, ty idiot!“ nadávalo dievča s tmavou kožou oháňajúc sa vankúšom. „Ja nie som tvoj pokusný králik,“ pľula a prskala kúsky ružovej hmoty, ktorá jej neustále narastala v ústach.
„Nie, ona je môj králik, Gred!“ kričal druhý ryšavec a vtom na hlave dievčaťa vyrástli dlhé, ružové uši pokryté hustou, dlhou srsťou.
„Si mŕtvi, George, aj ty Fred!“ zajačalo dievča a vytiahlo prútik. Dvojčatá sa s rehotom vyhýbali jej pokusom o pomstu a Tom krútiac hlavou sa rýchle prepletal pomedzi kreslá k východu starajúc sa jedine o to, aby ho náhodou nezasiahla odrazená kliatba.
„Diablova nora plná šialencov je to,“ šomral, keď sa za ním konečne uzatvoril obraz plnoštíhlej ženy, ktorá sa práve pokúšala spievať vo vysokom sopráne dosť oplzlú pieseň v latinčine.
Poobzeral sa a zamieril do tmavého priechodu za vežou, ktorý viedol do chodby vytvorenej medzi vonkajším a vnútorným múrom siedmeho poschodia severného krídla . Podľa Salazarovho denníka by sa tu niekde mala nachádzať miestnosť plniaca takmer všetky požiadavky. Mala širokú škálu použitia a Slizolin ju pred svojim odchodom použil ako úkryt pre podklady k jeho veľkému projektu , na ktorom pracoval takmer po celý čas jeho pobytu v zámku. Tom nechápal, prečo nepoužil utajené podzemné priestory, ale teraz bolo naozaj neskoro vyčítať predkovi nelogické správanie. Teraz proste musel nájsť ,Izbu požiadavky´ a vyzdvihnúť výsledky jeho práce. Miestnosť sa mala nachádzať v prvej tretine chodby hneď za vežou medzi druhým a tretím oknom vonkajšieho múra. Na objavenie sa miestnosti bolo potrebné, aby sa žiadateľ tri razy prešiel cez chodbu hore a dolu a pri tom sústredene myslel na to, čo potrebuje. Tom odrátal okná a začal sa prechádzať po chodbe mysliac pri tom na pôvodnú požiadavku použitú Slizolinom s jednou nepatrnou zmenou.
,Potrebujem nájsť priestor na ukrytie výsledkov Slizolinovej dlhoročnej práce. Potrebujem nájsť priestor na ukrytie výsledkov Slizolinovej dlhoročnej práce. Potrebujem nájsť priestor na ukrytie výsledkov Slizolinovej dlhoročnej práce.´
Pri odriekaní posledného slova sa na vnútornej stene objavili tmavohnedé drevené dvere obité striebornými klincami s ozdobnou kľučkou.
„To bolo jednoduché,“ zasyčal radostne a stlačiac kľučku prekĺzol cez dvere do miestnosti rozkladajúcej sa za nimi. Táto myšlienka zomrela v okamžiku, keď uprel pohľad na pohoria rôznorodých vecí naskladaných v jeho najbližšom okolí. Medzi nimi sa kľukatili úzke uličky a ich koniec sa strácal kdesi v diaľke, kde sa rysovali ešte vyššie kopce a štíty vytvorené z odloženého nábytku preloženého predmetmi od výmyslu sveta. Tom na to všetko vytriešťal oči velikánske ako tenisové loptičky a jeho čeľusť práve zasiahla drevenú dlážku. ,Ako v tomto neporiadku nájdem malú drevenú skrinku ozdobenú vyrezávanými hadmi?´ bola jediná myšlienky, ktorá mu bzučala v hlave. ,A ako sa sem toto všetko dostalo?´ napadlo ho po chvíli, keď sa opatrne predklonil a nakúkal do jednej z uličiek medzi dvomi obrovskými stohmi naukladaných stoličiek. Toto bol nečakaný problém a on nemal ani najmenšie tušenie, ako ho vyriešiť. A navyše odrazu pocítil, ako jeho pevné uchopenie na dievčenskom tele slabne. Ginny sa začala prebúdzať . Ešte raz preletel pohľadom po zmäti okolo neho, potom sa otočil na opätku a bežal von.
Teraz, keď vedel, že nájsť Salazarove poznámky nebude také jednoduché ako predpokladal, rozhodol sa prehľadávať ,Izbu požiadavky´ tam, kde mal na to dostatok času bez nebezpečenstva vyčerpania príliš veľa tak krvopotne získanej energie. Prekvapenie ho čakalo hneď za dverami, kde sa pohoria naukladaného nábytku začínali o hodný kus ďalej a rozhodne neboli také vysoké ako keď ich videl v skutočnosti. Ani uličky medzi nimi neboli také úzke a krivolaké, ale široké a pohodlné cesty vedúce krížom krážom cez obrovskú miestnosť, ktorej konca od vchodu nedovidel. Bolo to ako bludisko, len na jeho konci nečakal Minotaurus, ale časť jeho dedičstva.
Trvalo to nekonečných šesť dní , kým sa mu konečne podarilo nájsť zadnú stenu a tam pochopil, prečo si bol Salazar istý, že sa k jeho poznámkam nikto nedostane. Jeho pokladnica bola totiž namaľovaná na stene ako súčasť veľkého obrazu všetkých štyroch zakladateľov sediacich okolo okrúhleho stolíka. Skrinka , ozdobená zeleným hadom obkrúteným okolo nej, stála vedľa Slizolinovej stoličky čiastočne pokrytá okrajom jeho bohato vyšívaného plášťa a otvoriť ju mohol len jeho dedič slovom predneseným v parseltonque a darovaním niekoľkých kvapiek jeho krvi na namaľovanú zámku . Až potom sa stena v tom mieste rozpustila a odkryla dutý priestor , v ktorom zabalené v tmavo zelenom zamate na neho čakali hrubé zvitky pergamenu a malý , celkom nenápadný váčok ušitý z tmavo zeleného hodvábu. Pergameny boli napísané v parseltonque a Tom strávil mnoho dní lúštením ich obsahu.
,To je také nespravodlivé,´ skuhrala Ginny, ktorá znovu a znovu popisovala zázračné zelené oči hrdinu čarodejníckeho sveta, ktorý práve slúžil svoj trest za netradičný príchod do školy s profesorom Lockhartom. ,Len si to predstav, musel mu pomáhať odpovedať na listy od jeho obdivovateliek celú soboty až dlho do noci.´
,To pre neho iste nebolo žiadny problém,´ odpísal ohrňujúc ironicky peru pri predstave pohorí listov, ktoré musel malý hrdina dostávať každý deň. ,Je na to zvyknutý.´
,Hmm!´ Ginny sa na chvíľku zamyslela a na papieri sa vytvorila malá machuľa z atramentu odkvapkávajúceho z jej pera. ,Neviem iste, ale ja som mu počas predchádzajúcich rokov poslala veľa listov a kariet a nikdy mi neodpovedal. Myslíš, že moje listy nedostal?´
,Neviem, to sa musíš opýtať jeho,´ nadhodil uškŕňajúc sa pri predstave koktajúcej Ginny červenej ako paradajka pri vyslovení takej intímnej otázky.
,Nemusím! Spýtam sa Hermiony.´
,Hermiona vie o Harrym všetko?´ spýtal sa nedôverčivo, ale odpoveď neprišla. Podľa všetkého sa Ginny rozbehla priamo ku zdroju a tak vstal, aby sa trochu rozhýbal. Už niekoľko hodín sedel nad prekladmi pergamenov a potreboval si trochu prečistiť mozog . Chvíľku sa prechádzal po uličke pomedzi dvomi kopami skríň a políc poprekladaných stočenými kobercami a gobelínmi, ktoré v prvých storočiach určite pokrývali studené dlážky a steny chodieb. Niektoré zo skríň boli zaplnené starodávnym oblečením páchnucim stuchlinou , ale zopár habitov zaujalo jeho pozornosť. Opatrne ich vytiahol a od úžasu sa mu zastavil dych v hrdle a oči vyliezli z jamiek. Tak toto boli skutočne prepychové kusy, ktoré tu viseli bez úžitku medzi zatuchlou kopou spodných nohavíc. Látka každého z nich bola husto pokrytá zlatou a striebornou výšivkou a aj keď strih bol zastaraný a jeho krajčírske kúzla neboli niekoľko desaťročí inovované okamžite sa rozhodol, že ich tam nenechá ležať ani o minútu dlhšie, než bolo potrebné.
„Budú z nich úžasné vrchné habity,“ nadchýnal sa radostne a hneď sa začal rozhliadať, do čoho by si ich mohol poukladať. Našťastie o kufre tu nebola núdza a tak čoskoro našiel niekoľko vhodných na to, aby ich mohol vnútorne zväčšiť a potom zaplniť všetkým, čo si chcel vziať so sebou. Po tomto náleze začal venovať pohoriam poodkladaných vecí oveľa viac pozornosti a neprestával sa čudovať, čo všetko sa tu dalo nájsť. Len v najbližšom okolí našiel za hrsť šperkov, nejaké peniaze, päť čarodejníckych prútikov a dva personály. Na vrchu jednej kopy videl dokonca zavesený plášť, ktorý vyzeral veľmi podobný trochu odretému neviditeľnému plášťu. Teraz vedel presne, čo bude Ginny v najbližších mesiacoch robiť v Izbe požiadavky vždy, keď Tom bude mať dosť energie, aby vyšiel zo zápisníka.
,Tom! Tom, nevie všetko a ani toto nevedela, ale bola zaujatá a išla sa opýtať. Predstav si, že on nedostal ani jeden jediný list počas celých jedenásť rokov. Ani jednu kartu, ani jeden darček , nič celkom nič! Ako je to možné? Dokonca ani teraz nedostal žiadnu poštu, hoci všetci vedia, kde je. Ako je možné, že sa k nemu pošta nedostane?´
,Možno niekto nechce aby dostával listy,´ poznamenal premýšľajúc nad možnými alternatívami obmedzujúcimi osobné práva človeka.
,Ale prečo nie? Otecko hovoril, že je protizákonné vziať niekomu jeho poštu. Za to by niekto mohol ísť do Azkabanu. Kto by niečo také chcel urobiť?´
,Dumbledore! ´ odvetil lakonicky a Ginny len smutno prikývla, keď sa slovo objavilo na stránke. ,Môže takmer čokoľvek , stavia sa nad zákon a nikto sa neopováži mu odporovať.´ pripomínal jej stanovisko jej vlastných rodičov a väčšiny bratov.
,Áno, viem! Prečo potom neustále narážam na zlo prameniace z jeho činov? Ako môžem veriť v jeho dobro, ak robí zle?´ sťažovala sa a Tom sa škodoradostne uškŕňal nad jej trápením a uvažoval, ak sa mu do konca roka podarí ukázať Dumbledora pre Ginny v jeho pravom svetle a bez príkras.
Dni bežali rýchlejšie než voda a Tom veľmi usilovne pracoval na vyplnení svojich plánov. Raz, dokonca niekedy dva krát týždenne vyšiel zo zápisníka, vstúpil do Izby požiadavky a systematicky prehľadával pohoria odložených vecí. Pod obrazom zakladateľov teraz stálo niekoľko pekných, zachovaných kufrov, ktoré zvnútra zväčšil a tie postupne zapĺňal všetkým, čo si myslel, že by mohol v budúcnosti potrebovať. Tu o to zrejme nikto nestál a on bol šetrný chlapec. Koniec koncov aj musel byť, pretože v sirotinci mu nepatrilo dokonca ani to chatrné oblečenie, ktoré nosil. Aj to musel odovzdať hneď, ako z toho vyrástol, pretože už naň čakal niekto ešte potrebnejší než bol on. Tu bolo množstvo vecí, ktoré nikto okrem neho nepotreboval a on opäť nemal nič, dokonca ani len vlastný čarodejnícky prútik. Síce ich už niekoľko našiel, ale ani jeden z nich mu príliš nesedel. Ale nezúfal, pretože preskúmal ešte len niekoľko najbližších kôp a niečo mohol nájsť v tých, ktoré čakali na jeho pozorné oko. Jeho pracovitosť sa však ukázala na Ginny, ktorá bola stále unavenejšia.
,Predstav si, že ma Percy donútil navštíviť nemocničné krídlo a vypiť Hrejivý odvar,´ sťažovala si a jej písmo bolo kostrbatejšie než obvykle. ,Vyzerala som ako Rokfortský rýchlik,´ vtipkovala na svoj účet a Tom sa ticho chichotal, ale v očiach mu zažiarila starosť. Ak dievča ochorie, nebude mať dosť sily, aby uniesla dve duše a jeho práca v Izbe požiadavky sa spomalí. Už mu zostávalo preložiť len niekoľko zvitkov a všetko čo doteraz preložil ho viedlo k jednoznačnému záveru. Na konci ho čakal návod na použitie najväčšieho pokladu, ktorý Slizolin v Izbe požiadavky ukryl. Ešte stále ho nevytiahol z vrecúška, ale vedel celkom určite, že tam je. Kameň, ktorý dovolí jeho vlastníkovi žiť stáročia a zostať mladý, silný , zdravý a neuveriteľne bohatý. Áno, Slizolin bral svoje poslanie naozaj veľmi vážne a celý svoj život tvrdo pracoval, aby ho zabezpečil vo všetkých smeroch . Okrem toho že vypracoval presný plán, ako sa postarať o bezpečnosť každého magického dieťaťa, vytvoril aj prostriedok jeho hmotného zabezpečenia. Tom sa musel smiať, keď si pomyslel na to, že Flamel nebol jediný čarodejník, ktorý vytvoril Kameň mudrcov a celkom určite nebol prvý.
,Musíš si na seba dávať pozor,´ napomínal dievča napriek tomu, že si uvedomoval svoj vlastný podiel na jej nepriaznivom zdravotnom stave, ,počasie v októbri je tu surové a zámok celkom určite nie je vždy príjemné miesto pre život. Na chodbách môže byť niekedy celkom zima.´
,Áno, okrem toho, že takmer stále prší. Ale niektorí chlapci sa v tom dokonca ešte viac vyžívajú. Tak napríklad Oliver Wood , ktorý je úplne posadnutý metlobalom núti tím trénovať bez ohľadu na počasie. Na ihrisku fúka strašne studený vietor a dážď šľahá aj do posedov. Vôbec sa tam niet kde pred ním schovať. V sobotu som premokla až na kožu a chudák Harry vyzeral skoro ako hlinený golem, taký bol zablatený. Ja milujem metlobal, ale Wood by mal pred tréningom trochu myslieť. Okrem toho dvojčatá špehovali Slizolinčanov a tvrdia, že odkedy majú tie nové metly križujú ihrisko ako rakety. Wood vyzeral, že dostane porážku a klial tak kvetnato, že ho Percy musel umlčať, aby vraj neskazil mladších spolužiakov. Pf! Akoby ma ešte mohlo v tomto ohľade niečo prekvapiť. Mám šesť starších bratov a všetci kľajú, keď ich mama nepočuje, hoci niektoré z Woodových kliatob boli celkom zaujímavé. Colinovi sa celkom určite páčili, pretože si ich veľmi usilovne zapisoval do učebnice Transfigurácie , aby niečo nezabudol.´
Od tohto momentu sa Tom snažil prácu na preklade urýchliť. Veľmi nutne totiž potreboval návod na výrobu Elixíru života a ako ho používať. Vedel, že je tam viacero možností a naozaj bolo. Len čo sa dostal k praktickej časti, takmer vykríkol radosťou. Mal pravdu! Elixír života sa dal používať ako základ, alebo ako doplnok k množstvu iných elixírov a vždy pôsobil na ľudský organizmus veľmi blahodarne. Bol rozhodnutý, že Ginny dostane Posilňujúci elixír doplnený niekoľkými kvapkami Elixíru života, aby sa jej zdravie upevnilo a tým samozrejme aj jeho možnosti opustiť zápisník natrvalo.
Zohnať zložky potrebné na uvarenie oboch elixírov nebolo jednoduché, ale peniaze nájdené v Izbe požiadavky mu nakoniec umožnili, aby si niekoľko vzácnejších zložiek objednal v lekárni, ktorá sa nachádzala v zastrčenom kúte Zašitej uličky. Bol to výstrel naslepo, pretože od jeho poslednej návštevy tohto obchodu ubehlo takmer pol storočia, ale na počudovanie, obchod ešte stále existoval a jeho majiteľ mal práve toľko pochopenia k potrebám blížnych čarodejníkov, ako jeho predchodca. Ak to pravda nebol ešte stále ten istý majiteľ, veď životy čarodejníkov boli za priaznivých podmienok veľmi dlhé. Zohnať strieborný kotol, miešacie tyčinky , naberačku a malé kryštálové flakóny na uchovanie elixíru bola už v podstate hračka. Hoci, zlatý kotol by bol lepší pre kvalitu elixíru, ale kde nie je, ani čert neberie. Ginny nič také nevlastnila a aj strieborný mohol použiť len preto, lebo ho celkom náhodne našiel medzi naukladanými stoličkami , keď zle odbočil pri poslednej návšteve izby. Najskôr uvaril Posilňujúci elixír a jednu dávku okamžite vypil. Ešte ani nebola celkom v žalúdku dievčaťa a už cítil, ako celým telom jej prešla vlna energie. Toto mu celkom určite umožní, zostať v jej tele najmenej o hodinu dlhšie a uvariť základ pre Elixír života. Pokiaľ sa k nemu pridajú finálne zložky, musí tichučko bublať štyridsať dní. Až potom sa k doň ponorí Kameň mudrcov a nechá sa bublať ďalších tridsať dní. Celý proces trval celé dva mesiace a tak sa ani najmenej nečudoval, že tých kameňov vyrobil Slizolin niekoľko. Hlavne preto, lebo podľa posledného zvitku sa použitý Kameň mudrcov musel nabíjať v slnečnom a mesačnom svetlo takmer pol roka za veľmi prísnych podmienok. To znamenalo, že nie všetky Elixíry života, eventuálne premeny museli byť rovnakej kvality.
Inak sa mu všetko darilo. Pri zadnej stene Izby požiadavky sa vŕšili kufre , ktoré Tom už naplnil zaujímavými a potrebnými vecami, ktoré vyhrabal z pomedzi tisícok iných odložených a nepotrebných. Tesne pod obrazom zakladateľov stáli dva tíško bublajúce kotly a Slizolinove zvitky pergamenu odpočívali pevne stočené v jednom z tých kufrov spolu s váčkom obsahujúcim tri neveľké krvavo červené Kamene mudrcov. V tom istom kufri sa pomaly plnil iný, oveľa väčší vak. Ten obsahoval všetky nájdené peniaze a šperky, ktoré ako Tom dúfal, mu pomôžu počas prvých týždňov pobytu mimo Rokfort. Koniec októbra prišiel celkom nenápadne a s ním oslava Samhainu, alebo Halloweenu , ako ho teraz Ginny nazvala, keď mu s nadšením popisovala výzdobu Veľkej siene.
,To bolo úžasné, Tom! Všade boli obrovské tekvice, ktoré vypestoval Hagrid a v nich svietili veľké lampáše. Po jedálni lietali skutočné živé netopiere, z povaly viseli celé závesy hustých pavučín a v niektorých boli dokonca aj pavúky s dlhými nohami. Boli tam hory toho najlepšieho jedla a všetci sme sa tak prejedli, že nás ešte ráno boleli žalúdky. Romilda dokonca zvracala a musela ísť do nemocničného krídla, aby jej pani Pomfreyová dala elixír, po ktorom sa jej uľavilo. Taký odpad dobrého jedla. Doma by sa mi ho toľko neušlo, lebo Ronald je ako bezodná jama. Ja si myslím, že on jedlo ani neprežúva, ale hltá ho vcelku. Myslíš, žeby jeho žalúdok mohol mať zuby?´ spýtala sa odrazu a Tom sa schuti rozosmial pri predstave ozubeného žalúdka najmladšieho z bratov Weasleyovcov. ,Ale zaujímavé bolo, že ani jeden zo Zlatého tria sa na hostine nezúčastnil. Trochu som sa o nich bála, lebo nič na svete nemôže odtrhnúť Rona od jedla, jedine snáď pavúky visiaci z tých veľkých pavučín. Niektorý sa zavesili celkom nad stoly a ak to Ronald videl, potom sa nečudujem, že neprišiel.´
,Prečo sú pavúky také dôležité?´
,Pretože Ron sa ich bojí,´ chichúňala sa Ginny a chvíľami odbiehala skontrolovať zborovňu, či sa tam niektorí z Ronových priateľov náhodou neukázal. Až pri tretej kontrole mala šťastie a našla Hermionu sediacu pred kozubom s otvorenou knihou na kolenách. Tom sa zatiaľ potuloval pomedzi naukladané hromady a hľadal ukryté poklady. Dnes mal znovu šťastie a našiel niekoľko metiel zastrčených do jednej z prázdnych skríň s odtrhnutými dvierkami. Metly boli napriek ich veku v celkom dobrom stave a nález ho potešil práve tak, ako zväzok bielych chlpov z chvostu jednorožca. To bol veľmi vzácny nález a Tom si radostne šúchal ruky, keď kontroloval jeho kvalitu. Keď sa vrátil k zápisníku, Ginny už popísala celú stránku nadšeným opisom oslavy úmrtín chrabromilského ducha Takmer bezhlavého Nicka, na ktorej sa Harry a jeho priatelia zúčastnili namiesto oslavy Halloweenu vo Veľkej sieni.
,Ronald bol taký sklamaný, keď videl ich jedlo. Myslela som, že sa rozplače, keď som mu popisovala, čo všetko bolo na našom stole a čo nemohol zjesť, pretože tam nebol. Myslím, že sa na Harryho celkom vážne nahneval, za jeho neuvážený sľub zúčastniť sa na večierku na počesť úmrtia Sira Nicolasa de Mimpsy-Porpington . Bolo tam vraj množstvo iných duchov, dokonca tam hrali hokej s hlavami namiesto puku, ale bolo im tam zima a mali hlad, lebo všetko jedlo bolo zhnité a červavé .´
,Aké rozkošné,´ odpísal a netajil sa sarkazmom, keď si predstavil popísanú scénu. ,Prečo odtiaľ neodišli? ´
,Pretože Harry nechcel zarmútiť Nicka, keď už mal ten sviatok. On taký pozorný...,´ ďalej nasledovali tri stránky chválospevu na Harryho vynikajúce charakterové vlastnosti, ktoré Ginny v žiadnom prípade nemohla poznať, pretože s ním ešte neprehovorila viac než sem tam jedno slovo. Tom nad jej vytrvalosťou krútil hlavou, ale trpezlivo stieral riadky a zberal kvapôčky energie, ktoré s nimi prichádzali. Spolu s Posilňujúcim elixírom a dostatkom odpočinku Ginny kypela zdravím a Tom bol tiež stále silnejší a silnejší. Deň, keď konečne navždy opustí svoje väzenie bol stále bližšie.
Komentáře
Přehled komentářů
Moc pěkná kapitola a jsem zvědavá jak to bude až Tom vyleze ven :-)
Super!
(Mája, 27. 4. 2016 11:01)