1. Konečne atrament
1. Konečne atrament!
Dni, týždne, mesiace a možno desaťročia sa lenivo vliekli okolo neho ako sa bezcieľne túlal pustým hradom uväznený v krátkej spomienke na jednu v celku bezvýznamnú udalosť .
Trvalo mu roky kým zistil, že je posledným potomkom jedného zo zakladateľov školy. Čerešničkou na torte bola skutočnosť, že tento zakladateľ založil nielen školu, ale dal meno aj jeho vlastnej fakulte. Salazar Slizolin bol najchladnejší zo všetkých štyroch a vedel hovoriť s hadmi. Preto znakom Slizolinu bol had a on túto schopnosť zdedil. Keď sa dozvedel o Tajnej komore, ktorú Salazar v hrade vybudoval urobil všetko preto, aby ju našiel. Nakoniec to nebolo ani také ťažké. Stačilo sledovať hady vytesané do skaly, hady ukryté v rohoch gobelínov alebo obrazov. Hady s ním hovorili a napokon ho priviedli do podzemných priestorov, kde sa ukrývala Salazarova tajná komnata. Bola obrovská a on sa cítil ako kráľ. To bolo jeho dedičstvo a keď našiel Clio zabudol na všetku opatrnosť, ktorá ho tak bezpečne previedla cez minulé roky. Jej úlohou bolo brániť hrad a jeho obyvateľov, ale bez pána ktorý by ju viedol bola len jedným z tajomstiev pozostalých po veľkom mužovi, ktorý zomrel pred tisíckou rokov. Obrovský bazilišok prespal v podzemí stovky rokov a po prebudení mal hlad. Potreboval nakŕmiť a najjednoduchším spôsobom ako to urobiť bolo odviesť ju do lesa, kde sa nachádzalo dostatok potravy aj pre takého obrovského tvora. Množstvo zvierat, ktoré pohltila utíšili nielen bolesť v jej útrobách, ale podstatne zlepšili jej náladu. Cesta k nemu bola veľmi nebezpečná. Ani v noci neboli chodby hradu celkom pusté. Vždy sa našlo niekoľko študentov, ktorí sa po nich potulovali. Pokúsil sa odstrániť tulákov z cesty písaním po stenách a šírením strachu, ale plán nepracoval . Napriek všetkým bezpečnostným opatreniam ktoré podnikol niektorí študenti Clio videli. Niekoľko ich skončilo skamenených, ale napokon sa im do cesty priplietla tá hlúpa a všetečná Myrta, ktorá samozrejme musela sedieť v záchodoch a plakať svoje oči mimo len preto, že ju iné dievča urazilo. Sedela v kabínke a on si ju všimol až keď už bolo neskoro. Clio sa zľakla a zabila ju. Bola to nehoda , ale aj tak o tom nemohol nikomu povedať. Jeho by vyhodili zo školy a prinútili vrátiť sa do toho odporného sirotinca navždy a Clio by zabili. To nemohol dopustiť!
Našťastie vedel o niekom, kto sa výborne hodil ako vinník. Bol to hlúpy polovičný obor z Chrabromilu, ktorý sa volal Hagrid. Bol obrovský a takí boli aj jeho maznáčikovia. V čase nehody to bol práve obrovitánsky jedovatý pavúk. Hagrid ho ukrýval v kobkách a maznal sa s ním, ako v vypchaným medvedíkom. Pavúk pri stretnutí s ním utiekol, Hagrida vyhodili zo školy a zlámali jeho prútik, a on dostal cenu za záchranu školy.
Ešte chvíľku sa túlal chodbami a potom si sadol do stredu schodiska, oprel si bradu o kolená a premýšľal. Počas tých rokov samoty prežul do najmenších podrobností každučký kúsok svojho predchádzajúceho života a všetky možné alternatívy k nemu. Už pred rokmi usúdil, že napriek jeho vysokej inteligencii vyzdvihovanej všetkými profesormi (všetkými okrem Dumbledora, ktorý ho nenávidel od prvého pohľadu) sa správal neuveriteľne hlúpo. Až sa chvíľkami za svoje správanie a činy hanbil. Keby to všetko mohol prežiť znovu, postupoval by celkom inak. Povzdychol si a odrazu sa mu doteraz zatvorené oči doširoka rozovreli. Vo vzduchu cítil niečo, čo už desaťročia nie. Bola to vôňa nádeje, vôňa nového života, bola to vôňa atramentu. S trasúcimi sa rukami zašmátral vo vrecku habitu , vytiahol odtiaľ čierny zápisník a pomaly ho otvoril. Na prvej strane sa začali tvoriť slová písané detským, nevypísaným písmom. Prerývane sa nadýchol mrkajúc zradné slzy z očí a zaostril na text.
,Nora, 5. august 1992
Milý zápisník, volám sa Ginnerva Molly Weasleyová , mám 11 rokov a chystám sa do Rokfortu.´
„1992?“ privrel oči a zastenal. „To bolo 45 rokov od okamžiku, keď som vytvoril tento horkrux. Bol som tu zatvorený štyri a pol desaťročia! Ako je to možné? Kde boli moji rytieri , ktorí mi prisahali vernosť? Prečo ma žiadny z nich nehľadal? Áno, romantické sny mladosti sa rozplynú pri dotyku reality dospelosti. Je to tak, ako som si myslel. Nemôžem sa spoliehať na nikoho. Som sám, ako som vždy bol a musím si pomôcť sám. Toto jedenásťročné dievča je mojim lístkom do sveta a ja to musím využiť s rozumom.“
,Moja rodina sa má deväť členov, ale doma nás je už len sedem. Moji najstarší bratia už s nami nebývajú, ale občas nás prídu navštíviť. Bill pracuje v Egypte pre Gringott a Charlie je Rumunsku. On pracuje v dračej rezervácii, pretože drakov miluje viac než nás a domov chodí tak zriedka, že ho už ani nespoznáme. Len hodiny nad kozubom hlásia, že je živý a zdravý. Teda väčšinou. Ak sa dostaví na dovolenku, vždy má nejaké nové jazvy a spáleniny, ale to sa vraj nepočíta, alebo lepšie s tým sa pri tejto práci proste počíta.´
„Sedem detí? Aké neobyčajné,“ zvolal Tom vytriešťajúc oči na stránku zápisníka. „Nikdy som nepočul o magickej rodine, ktorá by mala viac detí než tri. Väčšinou je to len jedno, maximálne dve deti.“ Tom niesol otvorený zápisník pred sebou a bežal dolu schodiskom ku kobkám. Potreboval stôl, atrament a pero. Celou cestou myslel na zhon energie, ktorý ním preletel v okamžiku, keď sa pero dievčaťa dotklo papiera. S každou kvapkou atramentu, ktorý opustí jej pero bude do zápisníku tiecť aj jej magická a životná energia, ktorú on nevyhnutne potrebuje na to, aby mohol opustiť priestory tejto úbohej a stiesňujúcej pamäte.
,Okrem Billa a Charlieho mám ešte ďalších štyroch bratov. Najstarší je Percy . V tomto roku začne piaty rok v Rokforte a bude prefektom. Mama mu preto kúpila nový habit a sovu. Fred a George sú dvojčatá a sú to strašní šašovia. Neustále vymýšľajú nejaké žarty a často som ich cieľom práve ja, pretože som najmladšia. O rok starší odo mňa je Ronald . Je veľmi lenivý a žiarlivý na všetko, čo mi mamička kúpi, pretože on musí nosiť oblečenie po starších bratoch a nie vždy mu sedí, lebo tak rýchle rastie. Akoby nie, keď zje všetko čo pred ním neutečie? Občas mám strach, že sa pustí aj do nás, len aby zaplniť tú nenásytnú dieru, ktorou je jeho brucho. V tomto roku bolo nakupovanie pre rodičov veľmi zložité, pretože profesor , ktorý bude vyučovať Obranu proti čiernej mágii predpísal pre všetkých príliš veľa kníh. Kúpiť päť súborov kníh Gilderoya Lockharta bolo nad naše možnosti, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Dvojčatá sa dohodli, že pre nich stačí jeden súbor a mne Harry dal ten ,ktorý mu Lockhart vnútil ako reklamu, keď sme ho v kníhkupectve stretli. Tam sme sa dozvedeli, že on bude našim novým profesorom . Mamička bola skoro v mdlobách, lebo Lockharta úplne bezhlavo obdivuje. Väčšinu ostatných kníh som zdedila po bratoch, len učebnicu Transfigurácie sme museli kúpiť. Našťastie bola lacná, lebo ako takmer všetko sme ju kúpili v obchode s použitým tovarom. Dokonca aj moje nové habity a to ma mrzí najviac. Takmer nikdy nedostanem nové šaty ušité priamo pre mňa, vždy sú už niekým nosené. Mojim najväčším strachom je, že na mňa nejaké dievča na ulici ukáže prstom a bude kričať, že mám oblečený jej starý habit. Nenávidím chudobu! Všetko čo okolo seba vidím je staré, tisíc krát použité a opravované.´
Tom veľmi dobre poznal ten pocit. Aj jeho veci boli staré a dlho používané, než sa k nemu dostali. Nový habit si mohol dovoliť až z ,milodarov´ jeho priateľov. Nenávidel pocit, že je na niekom takto závislý a veľmi ho to ponižovalo. Až keď objavil Clio, až potom sa v jeho vrecku začali objavovať galleóny, ktoré nepochádzali z darov, ale z predaja jej jedu a starších koží. Chvíľku premietal o tom, ako sa znovu dostane k baziliškovi a ako vyrieši problém s jej stravovaním, ale momentálne ho nič nenapadalo. Vedel, že tento problém bude musieť vyriešiť, pretože v hrade po vzkriesení zostať nemôže a mimo hradu bude potrebovať peniaze, aby mohol zostaviť pre seba novú budúcnosť. Veľa, veľa peňazí, ktoré mu toto dievča celkom určite poskytnúť nemôže.
,Všetci milujeme metlobal a otecko nám postavil za domom metlobalové ihrisko, ale mňa nikto neberie vážne a ani rodičia a ani chlapci mi nedovolia dokonca lietať, nieto ešte hrať. Ja viem veľmi dobre letieť, pretože vždy keď sú bratia v škole som nenápadne vzala niektorú z ich metiel a zdokonaľovala som si svoje letecké zručnosti. Ale teraz sú všetci doma a od začiatku prázdnin som sa k metle nedostala. Hlavne teraz, keď je tu Harry hrajú chlapci takmer nepretržite a ja som zostala sama. Nie žeby si ma predtým všímali viac, ale občas sme prehodili zopár slov. Teraz mi už zostala len Luna. Ona je naša susedka a moja jediná kamarátka. Zvykli sme sa spolu hrávať, keď sme boli malé, ale od vtedy čo jej zomrela mamička je Luna divná. Stále hovorí o nejakých podivných zvieratách, ktoré nikto nevidí a nechce sa hrať naše obvyklé hry. Teraz išla s jej oteckom na výpravu do Švédska hľadať niektoré z tých jej neviditeľných zvierat a pre mňa si zostal len ty, môj zápisníček.´
Tom prečítal posledné slová a spozornel. Toto by mohlo byť veľmi dobré otváranie pre neho. Ešte okamžik váhal, ale potom sa jemne dotkol špicou pera prvého napísaného slova a začal ňou prechádzať po riadkoch. Pero vpilo atrament a on cítil neuveriteľný príliv energie, nalievajúcej sa do jeho žíl s každým vymazaným riadkom. Keď zmizlo aj posledné slovo namočil pero do fľaštičky s atramentom, položil znovu ostrie pera na papier a s malým úsmevom hrajúcim na jeho perách napísal.
,Ahoj, Ginnerva. Som rád, že som sa s ti môžem pomôcť. Ja som tu tiež sám a tiež sa nemám s kým porozprávať. Ak chceš, mohli by sme sa rozprávať spolu.´ Napísané slová sa okamžite vpili do stránky a potom nastalo čakanie. Bol to veľmi stresujúci moment, pretože hrozilo, že dievča pôjde za rodičmi a to by bol jeho koniec. Dospelí čarodejníci by veľmi rýchle zistili, čo v skutočnosti zápisník obsahuje a zničili by ho. Čakanie sa predlžovalo a Tom zvieral pevne päste v snahe udržal sa v pokoji. Keď sa na čistej strane znovu objavili slová, roztrasene si vydýchol, oprel si hlavu o pevne zaťatú päsť a pohľadom vpíjal trochu kľukaté písmená.
,Kto si? Prečo si v zápisníku?´ zneli opatrné otázky , ktoré naznačovali, že Ginny nebežala za rodičmi, ale rozhodla sa sama zápisník preskúmať. To bolo dobré, ale musel byť opatrný, aby ju nevyplašil.
,Volám sa Tom a som pamäť, ktorú si jeden študent z Rokfortu uložil do tohto zápisníka len preto, aby skúsil, či to je možné. Bol to veľmi dobrý študent a často sa učil aj také veci, ktoré nemusel a potom si niektoré z nich vyskúšal či fungujú.´ Chvíľku sa nič nedialo a Tom si nervózne hrýzol pery v očakávaní odpovede.
,Ale ak je to jeho spomienka, potom ty si on. Ty si Tom, ktorý prežil pamäť a potom si ju uložil. Však? O čom je pamäť?´ Tieto vety naznačovali, že dievča sa už trochu uvoľnilo , ale nebezpečenstvo ešte stále nebolo zažehnané.
,V podstate áno, ale spomienka je veľmi krátka a nešťastným vedľajším účinkom bolo, že som tu zostal uväznený navždy sám túlať sa prázdnym nočným zámkom s nikým pre rozhovor. To preto, že v tú noc Tom objavil v zámku obrovského jedovatého pavúka a zahnal ho von. Dostal za to ligotavý pohár a preto si na túto pamäť spomenul pri skúšaní kúzla.´
,Môžeš ma naučiť to kúzlo?´ Otázka prišla takmer okamžite. ,Keď Bill prichádza domov, vždy ma naučí nejaké kúzlo alebo kliatbu, aby som sa mohla brániť , keby mi niekto chcel ublížiť. Naposledy ma naučil netopierie čary, ale ešte ich veľmi dobre neviem.´
,To nie je kúzlo na obranu a nie, nemôžem ťa ho naučiť pretože ho neviem. Tom bol oveľa starší než ja, keď vytvoril tento zápisník a ja nemám jeho vedomosti. Ja som len prostá spomienka na jeho triumf. Môžem ťa naučiť len to, čo on vedel do okamžiku, keď sa stretol s tým pavúkom.´
,Koľko máš rokov? Teda, koľko mal Tom vtedy rokov?´ Otázky sa stávali stále zvedavejšie a dôvernejšie. To Toma povzbudilo, ale ešte stále bol nepokojný a ruky sa mu trochu triasli od nervozity. Tak veľa a tak rýchle sa to všetko mohlo pokaziť.
,Mám šestnásť rokov , ale v tomto zápisníku som uväznený už viac než štyridsať päť rokov. Predpokladám že Tom je už vetchý starček a na svoj starý zápisník už dávno zabudol.´ Znovu sa chvíľu nič nedialo a on silno žmolil v ruke pero a len vedomým úsilím sa donútil povoliť prsty, aby ho nedolámal.
,Tak to má niekde okolo šesťdesiat alebo sedemdesiat rokov. To nie je pre čarodejníka tak veľa. Nechceš, aby som ho pre teba našla?´ Tom sa vydesil, pretože s týmto naozaj nerátal. Nemohol si dovoliť, aby sa jeho tajomstvo dostalo von a v žiadnom prípade nechcel, aby ho niekam posielala, alebo o ňom s niekým hovorila. Chvíľu premýšľal, než znovu položil pero na stránku a začal písať.
,Nie! On ma už nepotrebuje a znovu by ma založil do police a zabudol na mňa. Bol som ak dlho sám, nezniesol by som ďalšiu samotu teraz, keď môžem s niekým v skutočnosti hovoriť.´ Čakanie na odpoveď sa tiahlo do nekonečna a už sa začínal báť, keď sa na papieri objavili ďalšie vety.
,Dobre, ja som tiež sama a nemám s kým hovoriť. Ak chceš, môžeme byť priatelia,´ ponúkla a až teraz si Tom konečne uľahčene vydýchol.
,Áno, rád budem tvojim priateľom, ale povedz mi prečo si sama, keď si písala, že je vás doma sedem a ešte máte niekoho na návšteve. To je osem ľudí, osem možností na hovoriť.´
,Ach, ale otecko je takmer celý deň v práci a keď príde zalezie do šopy a niet ho až do noci. Mama varí a stará sa o domácnosť a keď ma vidí, stále mi len niečo rozkazuje. Najčastejšie ma núti učiť sa variť. Vraj všetci muži milujú ženy, ktoré vedia variť a preto to aj ja musím vedieť. Ja sa učím, ale je to ťažké zapamätať si toľko kúziel. No a chlapci....tí sú najhorší. Percy je zalezený vo svojej izbe a vychádza len jesť. Fred s Georgom neustále vymýšľajú nejakú lotrovinu, alebo hrajú s Ronom a Harrym metlobal. Keď k nim pristúpim buď si ma ani nevšimnú, alebo si ma začnú doberať až kým neutečiem s plačom. Teším sa na Rokfort, že si tam konečne nájdem nejaké dobré kamarátky, ktoré mi budú rozumieť. A čo ty, mal si veľa súrodencov?´
,Nie nemal. Moja mamička zomrela pri mojom narodení a otca som nikdy nepoznal.´ Malá Ginnerva naozaj nepotrebovala vedieť, že ho otec odmietol uznať, pretože ho jeho matka omámila Elixírom lásky a tak ho prinútila, aby sa s ňou oženil. ,Vyrastal som v sirotinci s inými deťmi bez rodičov, ale nemal som veľa priateľov. Bol to muklovský sirotinec a ja som bol čarodejník. Odlišoval som sa od nich a deti to cítili, preto sa so mnou takmer nikto nechcel kamarátiť. Bol som obvykle sám.´
,To je také smutné. Našiel si v Rokforte kamarátov? Ja dúfam, že tam budem mať veľa kamarátok a kamarátov. ´
,Iste, niekoľko chlapcov sa so mnou rozprávalo. Ja som sa skôr zameral na moje štúdie,´ odpovedal diplomaticky v nádeji, že sa k tejto téme už nebudú vracať. ,Povedala si, že máte na návšteve ďalšieho chlapca. Kto je to?´
,Och! To je Harry. On je Ronov najlepší priateľ a tak ho rodičia pozvali , aby s nami strávil niekoľko posledných týždňov prázdnin. On je tiež sirota ako ty, ale on je bohatý a slávny ,Chlapec, ktorý žil´. ´
,Chlapec, ktorý žil? Čo je to za nezmysel?´
,To nie je nezmysel! On je slávny, pretože ako jediný v histórii prežil vražednú kliatbu.´ Tak to bolo zaujímavé.
,Ako? Ako sa mu to podarilo?´
,To nikto nevie. Stalo sa to pred desiatimi rokmi, v noci keď všetci slávili Samhain . V tú noc prišiel ,Ten, ktorý nesmie byť pomenovaný ´ do domu jeho rodičov a zavraždil ich. Potom chcel zavraždiť aj Harryho, ale kliatba sa od neho odrazila späť a zabila miesto zlého Tmavého Lorda. Harrymu zostala na pamiatku na čele jazva v tvare blesku. To je miesto, kam ho kliatba zasiahla. Preto je slávny, lebo nás zbavil najhoršieho Temného pána v mnohých storočiach. No a bohatý je preto, lebo jeho rodičia pochádzali z jedného z najbohatších a najstarobylejších rodov . Od toho okamžiku vykonal obrovské množstvo iných hrdinských činov a píše sa o nich v mnohých knihách.´
,To znie, ako by si ich všetky čítala,´ doberal si ju Tom, ale nepokojne sa ošíval pri myšlienke o kliatbe odrazenej na najhoršieho Temného pána. Čosi mu hovorilo, že táto historka by sa ho mohla veľmi nepríjemne dotýkať.
,Niektoré áno, ale väčšinu mi mamička čítala ako príbehy na dobrú noc. Až neskôr som sa dozvedela, že Harry Potter v skutočnosti existuje a na začiatku minulého školského roka sa stal najlepším priateľom môjho najmladšieho brata. Počas školského roka zažili veľa ďalších nebezpečných dobrodružstiev a Harry skoro zomrel.´
„Čo ,do pekla, mohli také nebezpečné zažiť v škole?“ čudoval sa Tom nahlas a prázdna izba vrátila jeho slová s malou ozvenou späť. Bol na to zvyknutý a nevšímal si dôkazy jeho osamelosti. Nie teraz, keď sa dozvedal toľko nových a prekvapujúcich informácií, ktoré mu dali látku na premýšľanie na dlhé týždne. Ale samozrejme dúfal, že o nich nebude musieť premýšľať sám, ale všetky odpovede sa dozvie od jeho novej kamarátky. Práve položil pero znovu na papier, keď sa na ňom objavil ďalší text.
,Ach, musím končiť. Mamička ma volá dolu pomôcť s varením večere. Ak nepôjdem príde hore, nájde zápisník a celkom určite mi ho vezme.´ Tie slová Toma vydesili. Dospelá čarodejnica by celkom určite na prvý pohľad zistila , že zápisník priamo sála tmavou mágiou.
,Iste, musíš pomôcť mamičke, hlavne keď máte doma takého slávneho hosťa. A som si istý, že ak sa niekto dozvie o tvojom zápisníku, tak ti ho vezmú a spália.´
,Ách, nie! To by ti ublížilo!´ splašila sa Ginny a písmenká na riadku skákali hore a dolu, ako sa jej pero triaslo v ruke.
,Asi áno ,´ pripustil opatrne Tom . ,Ale ja som len obyčajná spomienka, na mne nezáleží. Bolo by mi však ľúto, že sa už nebudeš mať s kým porozprávať. Naše priateľstvo by skončilo a tak krátko po tom, ako sme sa spriatelili.´
,Nie, nikto sa o tebe nesmie dozvedieť!´ vyhlásila Ginny rezolútne. ,Naše priateľstvo bude naše spoločné tajomstvo.´
,Ja som tu sám, Ginny. Ja nemám komu povedať o tom, že si spolu píšeme, že sme priatelia. Ide o to, či ty dokážeš zachovať tajomstvo, či ty dokážeš nikomu o nás nepovedať. Všetko záleží na tebe. Ja budem tvoj priateľ pokiaľ ty budeš chcieť a pokiaľ budeš písať na stránky zápisníka uchovávajúceho pamäť.´
,Nepoviem, nikomu o tebe nepoviem. Si môj priateľ a ja nechcem, aby sa ti niečo stalo. A teraz pôjdem dolu a ozvem sa, len čo zase budem môcť. Ahoj, Tom, do skorého počutia.´
Tom zmazal posledné slová, položil pero na dosku stola a pretiahol sa. V celom tele cítil nebývalý príliv energie a jeho telo sa cítilo pružné a plné sily. Usmial sa na zápisník ležiaci pred ním a spokojne prikývol.
„Budem čakať, Ginnerva, budem netrpezlivo čakať a dúfať, že kúzla nútenia, ktoré som vložil do stránok za ten dlhý čas príliš nevyprchali. Cítim sa oveľa, oveľa lepšie než za celý čas tejto neutešenej existencie.“
Teraz, keď bolo jeho vyslobodenie na dohľad, odrazu začal byť netrpezlivý. Aby sa upokojil, vybral sa na dlhú prechádzku po nekonečných chodbách zámku. Chôdza mu pomohla premýšľať a on veru mal o čom premýšľať. Hlavou mu vírili všetky tie nové informácie, ktoré sa práve dozvedel, ale boli to v podstate len útržky a on nemohol čakať, až sa dozvie o nich niečo viac. ,Ktorý čarodejník sa stal najobávanejším Tmavým Lordom? Prečo dospelý čarodejník zaútočil na malé dieťa? Bol šialený? Ako sa vôbec mohlo stať, že sa vražedná kliatba odrazila? Ako je možné, že na najbezpečnejšom mieste v čarodejníckom svete zažil Harry dobrodružstvo, ktoré ho takmer stálo život?´ To boli len najvypuklejšie otázky, ktoré ho teraz trápili a na ktoré chcel poznať odpovede. A kým ich bude získavať, bude sa životná energia malej Ginnervy Wesleaovej prelievať do zápisníka až kým jej nebude dosť na to, aby z neho mohol vyjsť von a znovu nadobudnúť jeho vlastné telo. Už aby to bolo ! Nemohol sa dočkať!
:-)
(mami, 26. 3. 2016 0:06)