Snívať je dovolené

13. Lord Black

„Bohovia nech požehnajú Lady Augustu Longbottom dlhým životom v zdraví a šťastí,“ šepkala som pred polkruhom sviec horiacich jasnými plameňmi. Môj malý ďakovný obrad bol krátky, ale o to viac precítený a úprimný.

  Následky môjho posedenia v riaditeľni boli zdrvujúce. Lepšie povedané ich posledná časť.  Nad stratou bodov som nemihla okom, list rodičom bol len malou nepríjemnosťou, ktorú som rýchle zlikvidovala vlastným listom. A pretože môj doručila Popy, dostali ho ešte skôr, než mohli byť ovplyvnení riaditeľovými  výmyslami. Čo ma však úprimne dostalo, boli väzby. Snape bol zákerný a jedovatý ako mamba. Až do dnešného dna som netušila, že kotle používané na varenie elixírov sa musia čistiť bez zásahu mágie. Jej zostatky by totiž zasahovali do varených elixírov a mohli by ich destabilizovať. Preto Snape vždy počas dňa pridelil niekomu väzbu a prinútil ho všetky kotle pekne ručne poumývať. Nuž a teraz som to robila ja a mala som to robiť počas celého mesiaca. Než som vyčistila celé nápojové laboratórium, boli moje ruky celé červené a opuchnuté. Nehovoriac o boľavom chrbte a rozbúrenej mysli, ktorá sa musela zaoberať so Snapeovými jedovatými a sarkastickými poznámkami. Muž mal jazyk jedovatý a ostrý ako žiletku. Po druhom večere som odchádzala s rukami , ktoré na mnohých miestach krvácali a tak som zamierila rovno na ošetrovňu len aby som sa dozvedela, že riaditeľ zakázal pani Pomfreyovej ošetrovať ma počas trvania môjho trestu. Neostávalo mi nič iné, než  zavolať Popy . Tá ochkajúc a achkajúc na chvíľku zmizla a potom sa objavila s nádobou plnou hojivej masti a balom obväzov. Masť zmiernila moju bolesť, ale s obviazanými  rukami sa nedalo písať . Našťastie som mala všetky domáce úlohy pre tento týždeň už hotové, ale nemala som ani najmenšiu predstavu, ako a kedy urobím ďalšie.

   Keď spolužiaci videli moje prsty obalené provizórnymi obväzmi, boli úprimne  rozhorčení  a každý z nich sa mi snažil dáko pomôcť. Ale najviac zo všetkých mi pomohol vždy plachý a stiahnutý  Neville . Pozrel na moje prsty, posadil sa so mnou a donútil ma povedať mu všetko, čo sa odohralo v riaditeľni. Potom s vážnym výrazom na bucľatej tvári vytiahol rolu pergamenu a napísal dlhý list svojej babičke.

  Lady Augusta Longottom bola a je úprimne strašidelná čarodejnica s veľmi prísnymi mravnými zásadami, ktoré dôrazne uplatňuje všade okolo seba. Po prečítaní listu sa rozhnevala nad touto do neba volajúcou nespravodlivosťou a vyrazila do boja ako Valkýria zachrániť dievča, ktoré ešte  nikdy nevidela a o ktorom vedela len toľko, čo jej napísal jej jediný vnuk.  Jej účinnosť bola ohromujúca. Vedela som, že má dobré spoločenské postavenie, reputáciu a vplyv, ale netušila som, čo všetko je možné urobiť s množstvom priateľov, ktorých si získala počas jej dlhého života. A ako členka Rada guvernérov školy mala pre mňa v tomto čase cenu jej váhy v zlate. Mimoriadne  zasadnutie Rady bolo zvolané v priebehu jedného dňa a trvalo niekoľko vzrušujúcich hodín. Jeho výsledkom bolo úplné odvolanie môjho trestu, pretože guvernéri na mojich činoch nenašli nič , čo by si nejaký trest zaslúžilo. Myslím, že riaditeľ školy sa musel krútiť ako prišliapnutá dážďovka nad ich výrokmi a hlavne nad ich veľmi nepohodlnými otázkami, ktoré mu kládli. Keď mi zamračená profesorka McGonagallová oznámila, že riaditeľ školy mi milostivo odpustil zvyšok môjho trestu , žmurkol Neville na mňa a potom mi dal prečítať list, ktorý mu doručila sova pri raňajkách. Ďakovný list Lady Longottom som písala ešte boľavými prstami a tak bol krátky a veľmi stručný.

  O dva dni na to sa vrátil Duffy. Bol unavený, jeho koža bola matná , viditeľne jedol príliš málo pretože jeho líca boli prepadnuté ,  ale keď mi podával tenký čierny zápisník, víťazne sa usmieval . 

„Tu je jedna z častí  duše Čierneho pána,“ vyhlásil hrdo.

„Výborne!“ zvolala som radostne a otvorila útlu knižočku s ošúchanými rohmi. Na prvej stránke bolo úhľadne  napísané T.M. Riddle, ale pre istotu som aj tak otvorila kalamár a namočeným brkom urobila malú machuľu. Potom som spolu so škriatkami sledovala, ako sa atrament pomaly stráca a vpíja do stránky. Pozrela som na Duffyho a prikývla. „Je to on! Ako sa ti podarilo získať ho? Dobby pomohol?“

„Nikto , ani domáci škriatkovia v Malfoy  Manor  nevedia, že som ho vzal a nahradil napodobeninou. Preto mi to trvalo tak dlho, lebo som musel čakať na okamžik, keď Lord Malfoy otvoril tajnú komoru kde uchováva tie najtmavšie artafekty. Manor je dostatočne veľký na to, aby sa tam jeden domáci škriatok ukryl.“

„Ako si sa dostal cez ozubia?“

„Malfoy rodina usporiadala na Yule  veľký ples. Prichádzalo množstvo  hostí a v tom zmätku som sa nenápadne pripojil k jednej z prichádzajúcich rodín. Čarodejníci si nevšímajú domácich škriatkov a tak bolo jednoduché vojsť . Rodinný škriatkovia si mysleli, že patrím k hosťom a hostia ma považovali za jedného z rodinných škriatkov. “  Pozorne som si prezrela jeho vpadnuté líca a povzdychla si.

„Ale bolo oveľa ťažšie zostávať nepovšimnutý, keď hostia odišli. Však?“ Duffy len pokrčil plecami a s očakávaním na mňa hľadel.

 „Pani  mi teraz dá informácie , ako nájsť ďalší kúsok duše?“

„Neskôr,“ triasla som odmietavo hlavou. „Musíš sa najskôr zotaviť.“

„Duffy je v poriadku,“ škriatok sa zamračil . „Času je málo, čoskoro sa pavúky začnú zobúdzať a my máme ešte len dve časti duše Čierneho pána.“

„Keď už, tak Tmavého pána,“ opravila som ho ukladajúc zápisník do bezpečnej schránky v kufri. „Ale áno, máš pravdu. Času je naozaj veľmi málo. V čase, keď si tu nebol sa mi podarilo otvoriť si cestičku k dvom ďalším častiam . Ak všetko pôjde dobre, čoskoro budeme mať štyri časti jeho duše. Získať dve zvyšné bude problematické a veľmi nebezpečné. Preto ma teraz dobre počúvaj! Pôjdeš do dediny nazvanej Malý Hangleton . Na jej okraji sa nachádza napoly zrúcaná chata a okolo nej žije množstvo jedovatých  hadov. Tí by mali teraz spať, ale radšej buď opatrný. V chate pod podlahou je schránka s prsteňom , na ktorom je vyrytý trojuholník s vpísaným kruhom. Celé toto miesto je obohnané kruhom tých najtmavších kliatob, aké si len dokážeš predstaviť a aj prsteň sám je ešte prekliaty. Tvojou úlohou bude presvedčiť sa, že to tam je a priniesť mi správu. Ja tam potom pošlem tím tých najlepších kliatob drvičov, akých budem môcť najať. Nehodlám riskovať tvoj život!“

„To je len päť častí,“ poznamenala Popy a ja som prevrátila oči.

„Ja viem. Horšie je, že nemám ani potuchy z čoho Voldy  urobil šiesty horkrux  a kde ho ukryl .  Zápisník v Izbe požiadavky  tvrdí, že nie je možné urobiť horkrux zo živej bytosti. To je samozrejme logické. Prečo by ten, kto chce žiť naveky ukladal časť svojej duše do smrteľného tela a hlavne takého, ktoré má nižšiu životnosť  než  jeho vlastné.“

„Možno  sa pani môže znovu opýtať,“ trúsila Popy mraštiac tenké obočie dohromady. „Možno ten zápisník vie aký predmet premenil Temný pán do horkruxu a kde ho nájsť.“ Pri tých slovách mi údivom klesla čeľusť.

,Ako je možné, že ma to nenapadlo skôr? To sa naozaj tak otrocky držím tých hlúpych kníh?´ bedákala som v duchu a prižmurujúc oči som formulovala svoju požiadavku. Izba ako vždy reagovala promptne a tak sme znovu stáli pri stolíku s otvoreným zápisníkom a perom čakajúcim pri kalamári. Sadla som si do kresla a škriatkovia sa postavili po oboch mojich stranách zvedavo pokukujúc na prázdne stránky.  Chvíľku som premýšľala nad poradím otázok než som namočila pero a položila jeho hrot na stránku.

„Koľko horkruxov vytvoril čarodejník nazývaný Tom Marvolo Riddle?“ Otázka bola priama, jasná a stručná. Odpoveď ešte stručnejšia. Zápisník rozhodne nebol bľabotavý.

„Šesť.“

„Aké predmety premenil na horkruxy a kde sa nachádzajú?“

„Malý čierny zápisník a koruna podporujúca logické myslenie a kreativitu vytvorená Rowenou sú v tvojom kufri,  prsteň rodiny Gaunt je uložený pod podlahou v chate neďaleko Malého Hangletonu, Helgin pohár zdravia je uložený v klenbe Belatrix Lestrang, rodinný medailón patriaci Salazarovi je v dome Lorda Blacka a rubínová spona Godrika je ukrytá v Salazarových pracovných priestoroch za hniezdom baziliška . Niektorí to nazývajú Tajomná komnata.“  Keď som si prečítala posledný riadok, takmer mi vyhŕkli slzy. Ja som z celej duše dúfala, že v tejto realite sa vyhneme tomu hladom pološialenému prerastenému hadovi. ,Keby som mohla prerazím mu tunel priamo k hniezdu acromantúl v Zakázanom lese. Hop! Zastav sa dievča, to je výborná myšlienka len ju treba nechať trošku dozrieť a premýšľať aj za a trochu okolo. Ja nemôžem, ale sú tu ,ľudia´, ktorí nielen môžu, ale je to ich pôvodné pracovné zaradenie. K dispozícii je aj ďalší Parselmuth , len je treba zaistiť, aby nám ten bazilišok nezdivel a nepožral aj všetky ostatné živé tvory v širokom a ďalekom okolí .Eventuálne, aby tu nevytvoril zo Zakázaného lesa Medúzin les. ´

„Tajomná komnata?“ Popy sa mračila na stránku a žmolila si nervózne prsty. „Tam sa nikto nedostane.“

„Ani vy?“

„V zámku sú priestory, ktoré sú zakázané dokonca domácim škriatkom,“ potvrdil Duffy.

„Dobre, čo nemôžem zmeniť, nemôžem zmeniť a musím nejako okolo toho,“ povzdychla som si krčiac ramenami . Naozaj som nechcela zainteresovať do tohto neporiadku nikoho iného, ale okolnosti mi nedali na výber.

  Ťažko som si povzdychla a mykla rukou skontrolovať čas. Obed končil o niekoľko minút , môj žalúdok sa dunel prázdnotou a dával to celkom nahlas najavo. Popy  to samozrejme počula a odskočila si do kuchyne urobiť pre mňa zopár sendvičov. Nemala som už čas sadnúť si a jesť ako kultúrny človek a tak ma Popy presunula k učebni profesora Bloma, ktorá sa nachádzala vo vedľajšej budove na druhom poschodí. Nemohli sme sa objaviť príliš blízko a tak som ten kúsok kráčala hryzúc sendvič. Pred učebňou sa už hromadili študenti , ktorí sa veľmi oživene rozprávali.

„Hermiona, nebola si pri obede. Kde si bola?“ vítala ma Levandula  vypletajúc sa z najhlasnejšieho hlúčika dievčat.

„V knižnici a ..., začala som, ale Parvati stojaci nablízku mi skočila do reči.

„Počula si to, Weasleyovci sa čoskoro vrátia naspäť do školy.

„Nepočula! Bola som v knižnici a pani Pince by každého, kto vykrikuje v týchto posvätných sieňach, zavesila za uši do prievanu a nechala ho tam hojdať, kým by mäso neodpadlo z jeho biednych kostí. A tam je moja chuť do jedla. Už zase sa budeme postiť,“ povzdychla som si dramaticky.  „Tak, kto bol zodpovedný za pedofila v chlapčenských izbách?“

„Nikto, všetci boli tým strašným čarodejníkom prekliati a musia podstúpiť liečenie u Svätého Munga. Všetci do jedného,“ rapotala Levandula rýchle a ustarane sa obzerala . Profesor Blom bol zarytý nepriateľ klebiet a rozširovať dokonca pravdivé reči v jeho blízkosti bolo vysoko nebezpečné.

„Myslíš, že to tvoj strážca myslel vážne?“ obrátila som sa k Harrymu, ktorý sa neďaleko od nás o čomsi vážne rozprával so Seamusom. Harry sa zamračil a nechápavo sa na mňa pozrel.

„O čom to hovoríš?“

„Spomínal si, že ak sa Weasleyovci vrátia späť do školy, berie ťa tvoj strážca odtiaľto a poskytne ti domácich učiteľov.“ Harry si prehrabol rozstrapatené čierne vlasy a pokrčil plecami.

„Áno, niečo také hovoril, ale teraz naozaj neviem. Neohrozili nás schválne...,“ jeho hlas tíchol a keď sa pozrel cez Seamusove plece zaklapol ústa a otočil sa žiariac na mňa výstražne. Neotočila som sa, len som mlčky prikývla stláčajúc prudko ruku Levandule, ktorá ich práve chcela otvoriť.

„Au! Čo robíš?“ zaskučala uhýbajúc mi z dosahu.

„Pst!“ zasyčala som na ňu , mykla som hlavou a nenápadne ukázala za seba. Levanduli stačil jeden pohľad, aby jej tvár zbelela a pery sa zasekli do tenkej čiarky.

„Dobrý deň, profesor Blom,“ zdravili študenti, okolo ktorých vysoký , plavovlasý profesor prechádzal. Usmieval sa na nich otvárajúc dvere učebne a nechal nás všetkých vojsť. Niekoľko sekúnd počkal kontrolujúc chodbu pre prípadných oneskorencov a s prvým úderom zvonu vstúpil zatvárajúc  ich za sebou. V tejto skupine sa nechodilo neskoro, pretože profesor nenechal po zvonení už nikoho vstúpiť. Profesor rýchle skontroloval dochádzku , potom sa postavil na stupienok s prútikom v ruke a milo sa na nás usmial.

„Dnešná hodina bude venovaná kúzli ,Evanesko´. Kto vie čo to znamená a na čo sa toto kúzlo používa?“ Množstvo rúk vystrelilo hore a profesorov úsmev sa rozšíril a ukázal na Levandulu.

„Kúzlo znamená ,zmiznúť´ a odstraňujeme ním všetko, čo už nepotrebujeme, alebo nejakú neporiadok.“

„Výborne!“ Kto už toto kúzlo použil?“ Všetci študenti zdvihli ruky a s očakávaním hľadeli na profesora. „Čo ste odstránili naposledy?“ spýtal sa a začal ukazovať prútikom na niektorých z nich.

„Zničenú domácu prácu.“

„Staré topánky.“

„Pokazený elixír.“

„Psie zvratky a výkaly,“ po odpovedi sa ozvalo niekoľko ,ew´ a ,fúj´ sprevádzané tlmeným smiechom. Profesor tomu nevenoval pozornosť, len sa krátko uškrnul.

„Rozliaty atrament.“

„Noviny zo sovej klietky a piesok z toalety mojej mačky.“ Ešte veľa rúk bolo hore, ale profesor ich gestom odmietol a stíšil triedu.

„Samé ,chutné´ veci, však?“ Študenti sa znovu zasmiali pokukujúc na seba a robili zhnusené grimasy. „Dobre, vie mi niekto z vás povedať, kam sa to všetko,  čo ste kúzlom odstránili , podelo?“

  Obzrela som sa okolo seba a videla ako sa ostatní škľabia , krčia plecami a potriasajú hlavami v tichej odpovedi na otázku, na ktorú nikto z nás nevedel odpovedať. Ja som mala akú takú predstavu a tak som nakoniec váhavo zdvihla ruku.

„Lady Abrock?“ profesor zvedavo zdvihol obočie očakávajúc moju odpoveď.

„Neviem to iste, ale asi sa všetky tie veci rozložia  na atómy a rozptýlia do priestoru.“ Profesor našpúlil pery a pomaly prikývol hľadiac na mňa s prenikavým, ostrým pohľadom.

„V podstate je to takmer presná definícia,“ povedal , mávol prútikom a na stupienku vedľa neho sa objavilo kreslo. „A keď niečo vyčarujeme takpovediac ,z ničoho´, prebieha opačný proces. Z najmenších častíc hmoty sa poskladajú predmety, ktoré žiadame. Jedinou podmienkou je naša presná predstava požadovaného predmetu. V podstate to môže byť takmer čokoľvek okrem živých tvorov a bytostí. Nemôžete z ničoho vytvoriť oduševnený život.“

„Môže to byť aj jedlo?“ spýtal sa Dean, ktorý sa s napätím  predkláňal v stoličke. Profesor pobavene mávol prútikom a v jeho druhej ruke sa zhmotnil tanier s kusom lákavo vyzerajúcej čokoládovej torty. Zostúpil zo stupienka, podišiel k Deanovi a ponúkol mu ju. Dean ju vzal, nasal sladkú vôňu, ľahko zastonal akoby už cítil jej chuť na jazyku, keď odrazu zbledol a takmer ten tanier odhodil. „Nie, ďakujem,“ vyrazil pokrývajúc si ústa rukou pri myšlienke, z čoho sa tá torta poskladala.

„Môže, ale takmer nikto to nerobí. Mágia je mocná sila, ale aj tu platí zákon zachovania rovnováhy hmoty. Čarodejníci predmety odstraňujú a potom  skladajú, ale nemôžu ich zložiť viac, než je objem hmoty uložený v priestore.“

„Čo sa stane, ak sa celý objem vyčerpá?“ spýtala sa Su Li opatrne vrtiac prútikom medzi prstami.

„Nič. Nestalo by sa nič, ale to sa ešte nestalo,“ povedal s úškľabkom. „V priestore je oveľa viac rozptýlenej hmoty, než potrebujú všetci čarodejníci pri čarovaní. Okrem toho je dobrým zvykom vyčarované predmety znovu rozptýliť hneď, ako ich už nepotrebujeme. Tým si zabezpečujeme dostatočnú hustotu hmoty pre prípad, že ju budeme potrebovať. Veľmi výhodné v boji napríklad,“ podotkol a jeho pohľad sa dotkol jazvy na Harryho čele. „Okrem jedného človeka ešte nikto neprežil smrteľnú kliatbu, ale keď jej do cesty postavíte hmotný predmet, zachránite si život.“

  Prednáška pokračovala v tomto duchu ešte niekoľko ďalších minút a potom sme dostali za úlohu vypísať všetky kúzla, ktoré poznáme a ktorými môžeme vyčarovať ,z ničoho´ hmotné predmety a ktoré.

„V podstate čarodejník nikdy nemusí hladovať,“ mienila Mandy, keď sme vychádzali z učebne.

„Nemusí, ale musí mať veľmi pevný žalúdok,“ odvrkla jej Morag. „Len si predstav jedlo poskladané z niečích zvratkov. Fuj!“

„Hovoríš teraz, ale keby si zomierala hladom, bolo by ti to jedno z čoho je to poskladané, hlavne že je to jedlé , zaplní to žalúdok a udrží ťa to pri živote.“

  Ich hašterenie nám krátilo chvíľu cestou na ošetrovňu a keď sa odpojili a zamierili ku skleníkom, Harry pozrel na mňa a okúňavo sa zaškľabil.

„Čarodejníci  majú veľkú výhodu v boji o prežitie,“ povedal prechádzajúc lietacími dverami. „Tisíce ľudí bez mágie zomierajú denne hladom. Myslím, že by ich nezaujímalo, že vyčarené jedlo je zložené z niečoho nechutného, ak im dá silu prežiť.“

„Nemagická populácia má takmer sedem miliárd ľudí a to pri všetkých katastrofách, nešťastiach, chorobách a vojnách,“ pripomenula som mu. „Čarodejníkov je napriek všetkým výhodám stále znepokojujúco málo. My skutočne nepotrebujeme ďalšiu vysiľujúcu vojnu, ale aspoň sto rokov mieru a stability,“ dodala som pri pohľade na kostru, ktorú si pani Pomfreyová na nás pripravila. ,Ktovie ktorý chudák nám tu poskytol svoju opornú sústavu´, myslela som si dosadajúc na jednu zo stoličiek vedľa Levandule. Neďaleko nás sa usadila skupinka slizolinčanov a ja som ľutovala, že tá kostra nepatrila jednému z nich. Aj keď musím priznať, že v posledných dňoch sme ho veľmi nepočuli a už som sa mu pri hodinách dokonca prizrela, či mu náhodou niekto nezašil ústa. O to viac sa rozkrikovala Pansy dokazujúc každým slovom, že jej IQ sa rovná veľkosti jej topánok. Jej absolvovanie bude jeden malý osobitný zázrak.

  Hodina bola veľmi poučná a pani Pomfreyová nám potvrdila, že  rozdrviť kosti je veľmi jednoduché, ale znovu ich pozliepať už také jednoduché nie je. Určiť spôsob poškodenia a  správne  kúzlo na ich opravu nám zabralo celý vymedzený čas a aj tak toho zostalo ešte dosť na rozsiahlu  domácu prácu. Odchádzajúc z ošetrovne sme  stenali všetci bez ohľadu na príslušnosť k fakulte. Po večeri som zamierila rovno do knižnice, vyhľadala si tichý kút bez obrazov a ožužlávajúc koniec brka, smolila list pre Harryho  krstného otca.

   Vážený Lord Black,

  Možno to pre Vás bude prekvapenie že sa ozývam tak skoro, ale existuje niekoľko urgentných záležitostí, ktoré s Vami potrebujem prejednať. Stretnite sa , prosím, so mnou v Abrock Castle zajtra o 19.00 hodine. Spojenie  cez kozub bude pre Vás otvorené presne jednu hodinu.

  Dúfam, že sa zajtra uvidíme a prajem Vám pekný večer.

                                                                                                          Lady Abrock – Cochet – Balder

  Hľadela som na tých pár riadkov a uvažovala, či to stačí na to, aby sa Lord Black obťažoval prísť na stretnutie so mnou, ale potom som len pokrčila plecami, vyzvala Popy a poslala ju s listom. O pár minút bola späť a mračila sa.

„Nedovolený , hlúpy tvor!“ vrčala.

„Kto? Lord Black? Bol k tebe nepríjemný? Urazil ťa nejako?“ hrčala som otázku za otázkou, ale Popy sa len trhala a krútila hlavou.

„Nie Lord, ale jeho domáci škriatok. Nedovolené, hlúpe a zlé stvorenie! Popy pošle Duffyho, aby ho naučil, ako sa má právať správny domáci škriatok!“ vyhŕkla odrazu a s malou ranou zmizla. Moje obočie vyskočilo hore  a oči sa rozšírili prekvapením. Toto som ešte nepočula. Popy sa vždy doslova rozpúšťala vo vzduchu úplne nehlučne. ,To ju domáci škriatok Lorda Blacka tak rozhneval, že za zabudla odmiestňovať ako škriatok?´ Ešte som ani nestihla domyslieť myšlienku a Popy sa vrátila. „Lord povedal, že príde,“ vyhŕkla a znovu zmizla, teraz už bez zvuku.

„Uf! Čo to bolo?“ mrkala som krútiac hlavou. Potom som si spomenula na popis domáceho škriatka , ktorý žil dlhší čas sám v dome rodiny Black len s bláznivým portrétom. „Kreacher!“ povedala som ticho uškierajúc sa pri predstave stretnutia dvoch domácich škriatkov. ,To muselo byť výbušné stretnutie, ak Popy prišla taká rozhnevaná,´ myslela som si s úsmevom a ponorila sa medzi police hľadať knihy potrebné pre ukončenie domácej úlohy.

  Celý nasledujúci deň som počas vyučovania myslela na nadchádzajúce stretnutie a neustále premieľala v hlave v rôzne možné stratégie tohto neobyčajne dôležitého rozhovoru. Moja pozornosť bola rozpoltená a sotva som vnímala výklad vyučujúcich. Keď ma na Herbológii Neville na poslednú chvíľku odtiahol  spod kríka Snových ruží, vyhodila som z hlavy všetky predpoklady a venovala sa zvyšku vyučovania. Po večeri som nenápadne zmizla pod zámienkou dokončenia eseje a v okamžiku, keď som sa dostala k najbližšej nepoužívanej posluchárni, Popy ma presunula  do Abrock Castle.

  Zámok bol ...no bol to zámok. Obrovské budovy a množstvo veží a vežičiek obohnané masívnymi hradbami, vodnou priekopou a riekou, ktorú kúzelne odrazili od hlavného toku bez toho, aby si to ktokoľvek všimol.  Veľmi podobné Rokfortu, len o značný  kus väčšie. Vnútro však sa od Rokfortu veľmi odlišovalo. Kamenné steny boli obložené mramorovými doskami v chodbách , sálach a schodiskách a  vyrezávaným dreveným obkladom v miestnostiach. Steny okrem toho pokrývalo množstvo obrazov, tapisérií a ručne tkaných gobelínov . Luxusný nábytok dopĺňalo množstvo dekoračných predmetov, hodvábne záclony tak jemné, že pripomínali skôr pavúčie siete, mohutné závesy na oknách a vysoké koberce na podlahách vyleštených do zrkadlového lesku. Rozsiahly vnútorný dvor bol premenený na nádhernú zimnú záhradu kvitnúcu po celý rok a pozemky, ktoré patrili k zámku sa tiahli oveľa ďalej, než ľudské oko dovidelo z vrcholu tej najvyššej veže. Značná časť z nich bola porastená zmiešaným lesom a časť domáci škriatkovia premenili na pole obrovských skleníkov, v ktorých pestovali zeleninu potrebnú na varenie a bylinky do elixírov. Celé to bolo ukryté na nezistiteľnom území a obohnané takým množstvom ochranných kúziel a kliatob, že sme v nich len s ťažkosťami  našli jeden úzky priechod vhodný  pre návštevy.

  Popy ma premiestnila priamo do mojej osobnej sady v hlavnej budove. Napriek tomu, že som mala kumbál naplnený najjemnejšími habitmi, neprezliekala som sa, pretože som nevedela, ako dlho bude rozhovor trvať a či potom budem mať čas znovu sa preobliecť. Sotva som dosadla do kresla pri malom vyrezávanom stolíku vykladanom opálmi a malachitom, ohlasovala Popy Lorda Blacka.

„Nech vstúpi, Popy,“ odpovedala som vstávajúc z kresla. Sírius vstúpil rýchlym, ostrým krokom veľmi zamestnaného muža. Iste, len nedávno sa vrátil a okamžite bol zavalený množstvom povinností bez najmenšieho množstva času na poriadne zotavenie. Trochu ma hrýzlo svedomie, že mu k jeho záťaži pridám ďalší náklad, ale nemala som na výber. Čas ma neúprosne tlačil. Keď ma videl stáť, zastavil sa a úctivo sklonil hlavu.

„Dobrý večer, Lady Abrock.“  Zľahka som sa pousmiala nad jeho prísne formálnym oblečením a zopakovala som úklon. Vo formálnom zmysle sme si boli rovní. On bol muž a hlava jednej najvznešenejšej a starobylej rodiny. Ja oveľa mladšia žena, ale hlava dvoch najvznešenejších  a starobylých rodín a jednej vznešenej a starobylej. No, proste sa to vyrovnalo a tak sme mohli hovoriť takmer na rovinu bez všetkých tých požadovaných formálnych kľučiek, ktoré robia z obyčajného rozhovoru nezvládnuteľné bludisko.

„Dobrý večer, prosím, sadnite si,“ kývla som ku kreslu oproti a poklopala na stolík. V nasledujúcom okamžiku na  ňom objavil podnos s čajovou súpravou, tanierikmi a niekoľkými podnosmi vrchovato naplnenými sladkým aj slaným pečivom. Tento spôsob obsluhy mi, viac než všetko čo som v čarodejnom svete zatiaľ videla, pripomínal rozprávkový Stolček prestri sa. Ukázala som na kanvicu a po prikývnutí som naliala obom horúci a voňavý čaj.

„Váš list, napriek jeho stručnosti , dýchal naliehavosťou,“ začal sotva prvý krát odpil z tenučkej porcelánovej šálky s motívom slivkového kvetu.

„Áno,“ prikývla som s povzdychom. „Chápem, že v súčasnosti máte plné ruky práce, ale to čo potrebujeme prejednať neznesie odklad.“ Zdvihol šálku aj s tanierikom a pohodlne sa oprel do kresla kývajúc mi, aby som pokračovala. „Trochu som na rozpakoch ako začať, pretože záležitosť je dosť komplikovaná a musím od vás žiadať sľub, že niektoré veci, ktoré tu dnes počujete, nepôjdu ďalej.“ Mužovi sediacemu oproti mne sa zablyslo v očiach, ale okamžite sa znovu sklonil. Rysy jeho tváre stvrdli  a husté , klenuté obočie sa zachmúrilo.

„Samozrejme, máte moje slovo. Teraz som však oveľa zvedavejší a trochu znepokojený, čo môže Lady vášho veku mať za starosť, ktorá vyžaduje takýto sľub.“

„To sa hneď dozviete,“ prestala som sa hrať so šálkou a mierne sa predklonila v kresle. „Čo viete o veštení?“ Síriusove obočie vyskočilo prekvapene dohora. Bolo jasné, že takúto otázku neočakával.

„Len to, čo som sa naučil v škole,“ odpovedal zdráhavo a prezeral si ma, akoby očakával, že vyskočím a začnem tancovať hula-hula.

„Potom ste iste počul o jednom z odborov veštenia založenom na snoch.“

„Ááááno,“ potvrdil váhavo a jeho pohľad bol ešte nedôverčivejší než doposiaľ. „Jasnovidcovi sa snívajú sny predpovedajúce časti budúcnosti. Niekedy sú však veľmi neurčité.“

„Súhlasím,“ prikývla som. „Sú neriaditeľné a nie vždy zreteľné. Ale to nie je môj prípad. Aspoň nie v týchto konkrétnych snoch.“

„Máte sny predpovedajúce budúcnosť?“ spýtal sa a predklonil sa tak prudko, že takmer vylial zvyšok čaju  zo šálky.“

„Dobre, áno a nie,“ potvrdila som krčiac plecami. „Minulosť sa mieša s budúcnosťou a občas mám problém určiť, kam ktorý dej patrí.“

„Usudzujem, že niečo z vašich snov súvisí so mnou,“ začal neisto, ale ja som ho prudkým gestom zastavila.

„Možno viete o tom, že som v čarodejníckej spoločnosti iba krátko a o snívaní dejov budúcich som sa dozvedela až tu. Hlavne o tom, ako si sny zapamätať aj po zobudení. Po chvíľke praxe som to dokázala a bola som prekvapená a zdesená tým, čo sa mi snívalo. Teraz si pamätám všetky svoje sny a väčšina z toho začína dávať zmysel.“

„Znamená to, že...,“ znovu sa ma pokúsil prerušiť, ale nedovolila som mu to.

„Pred viac než desiatimi rokmi tu žil mocný čarodejník, ktorý sa tak bál smrti, že sa rozhodol žiť večne. Táto myšlienka nebola pôvodná a tak len kopíroval činy predchádzajúcich strachopudov. Najistejšou zárukou nesmrteľnosti sa mu videlo zakotvenie jeho duše k tejto realite vytvorením horkruxov.“ Videla som, že mu to slovo čosi hovorí, pretože zbledol a oči mu takmer vyliezli z jamiek. „Dávnovekí faraóni a iní fiškusi ich robili tiež  a tak sa mu videlo, že je to tá najspoľahlivejšia metóda. Samozrejme, pre istotu nevyrobil len jeden, ale viac.“ Teraz Sírius vyzeral, že bude zvracať. Pomaly a starostlivo postavil šálku na stolík a zovrel si ruky, pretože sa mu viditeľne triasli. „Celkove šesť a spolu s časťou v jeho tele sedem. Magické a silné číslo,“ pokývala som hlavou. „Bol to človek viazaný k pamiatkam a k Rokfortu , a  pretože ho vnímal ako jeho prvý skutočný domov ,zbieral´ artafekty po zakladateľoch premieňajúc ich na schránky strážiace časti jeho duše. Keď sa dozvedel o proroctve predpovedajúcom narodenie chlapca, ktorý bude mať moc zničiť ho, zneistel a vybral sa ho zabiť osobne. Boli však dvaja a len úplnou  náhodou bol váš poplatok prvý na rade na zabitie.“  Muž oproti mne bol biely ako papier a celý sa chvel a ja som uvažovala, že prestanem hovoriť, aby som mu dala čas spamätať sa.

„Prečo...,“ zadal chvejivým hlasom a ja som prikývla.

„Pretože mal poruke zradcu a myslel si, že to bude jednoduché. Nečakal žiadne problémy a tak ho odrazenie kliatby zaskočilo. Jeho duša sa nemohla pohnúť ďalej a nemohla sa premeniť na ducha, ale musela sa túlať po svete a hľadať telo ochotné niesť ho. Našiel ho nedávno v hlúpom a mocichtivom mužovi, ktorý vyučoval v Rokforte Obranu proti čiernej mágie.“ Sírius vyvalil oči a jeho sánka zasiahla hrudnú kosť.

„Nie je možné, Dumbledore by to videl.“

„Možno videl a možno nie,“ krčila som plecami. „Isté je, že  o ňom vedel a snažil sa ho do školy prilákať Kameňom mudrcov, ktorý v nej ukrýval. Voldemort prišiel a zmizol spolu s Kameňom krátko po začiatku školského roku. To je, keď som začala snívať o predmetoch ukrývajúcich jeho dušu .“

„Mnohé, čomu som nerozumel sa mi teraz vyjasnilo, ale neviem prečo som tu dnes.“

„Pretože máte priamy prístup k dvom takým predmetom a iste rozumiete, že ich nemôžeme nechať ležať ladom. Voldemort bol po zdevastovaní svojej duše šialený sadistický psychopat, ktorý musí byť v záujme tejto spoločnosti odstránený. Ale to je možné len ak sú časti jeho duše  zničené skôr, než zomrie jeho finálna časť nachádzajúca sa v tele. Podľa mojich snov máme už len veľmi málo času nájsť a zničiť ich. Inak sa o niekoľko rokov táto spoločnosť znovu ocitne v zničujúcej občianskej vojne, ktorá ju nadobro zruinuje. A Harry sa mu bude musieť postaviť, pretože ho k tomu bude nútiť proroctvo, Dumbledore a jeho vlastné svedomie.“

„Ale...dva Voldemortome horkruxy? Kde by sa nabrali ...?Ach!“ V jeho očiach sa odrazu zablyslo  a vzápätí to vyzeralo, že sa čiastočne rozpúšťa. „Regulus?“ Na to nebolo čo viac povedať, len prikývnuť. „Ako?“

„Neviem, má to niečo spoločné s domácim škriatkom,“ odpovedala som v nádeji, že sa pohneme ďalej. „Vo vašom dome sa ukrýva medailón s označením ,S´ , ktorý sa nedá otvoriť a v klenbe vašej sesternice Belatrix je zlatý pohár a emblémom jazveca. Môžete sa k nim dostať?“ Sírius na niekoľko sekúnd hľadel do prázdna a usilovne premýšľal, potom sa uškrnul.

„Kreacher!“ zvolal a vzápätí sa vo vstupnej hale ozval výkrik.

„Pán ma volal!“ Síriusove oči sa znovu valili von.

„Žiadne zneuctenia? Čo sa s ním deje, nie je chorý?“

„Nie, bol na školení s mojimi domácimi škriatkami,“ prezradila som mu s diabolským úškľabkom na perách a prezerala si starého škriatka omotaného špinavou utierkou. „Ale ešte bude potrebovať doškoľovací kurz. „Obliekať sa tak nevhodne, tss, tss, tss!“ krútila som znechutene hlavou a pozrela na Popy, ktorá sa držala Kreachera ako kliešť a starostlivo ho pozorovala. 

„Kreacher, prines sem medailón, ktorý som odložil do modrého boxu v otcovej izbe. Ten s veľkým ,S´ na prednej strane  a z Belinej klenby zlatý pohár s emblémom jazveca!“ prikázal prísno a povzdychol si, keď sa škriatok odmiestnil so značnou ranou. „Celkom tam sám zvlčil,“ zašomral a ja som nespokojne krútila hlavou. ,Tak sa zdá , že doškoľovací kurz by potreboval aj Kreacherov pán.´ Popy si to zrejme myslela tiež, pretože si niečo stále huhňala popod nos a Sírius len prekvapene žmurkal.

„Máte prístup ku klenbám iných členov rodiny?“

„Ja som hlava celej rodiny a Bella je v súčasnosti v Azkabane, preto môžem disponovať s obsahom jej osobnej klenby. Tým, že sa vydala za Lestranga neprestala byť Black a to, že jej dovolil pridať sa k Voldemortovi je porušenie svadobnej zmluvy. Zúčastňovaním sa na raziách bola neustále ohrozená a v zásade by som mal jej manželstvo okamžite rozpustiť.“

  Kým Kreacher vybavil zadanú úlohu, ponúkla som Síriusovi  niečo na jedenia a sama si znovu naliala čaj. Moja misia ešte zďaleka nebola na konci a tá ťažšia časť bola ešte len predo mnou. S ranou počuteľnou zďaleka sa Síriusov škriatok vrátil a moji škriatkovia sa zneuctením škľabili.

„Kreacher vykonal, čo pán prikázal...,“ škriatok podával Síriusovi dva predmety, jeho tvár sa krútila túžbou niečo dodať, ale pohľad na Popy mu rýchle zatvoril ústa . Vyskočila som skôr, než sa ich Sírius stihol dotknúť a strčila som ich zložito do vreciek, ktoré mi starostlivo pridržala Popy.

„Nie je zdravé dotýkať sa ich viac, než je nutné,“ vysvetľovala som mu sledujúc, ako Lon odprevádza Kreachera mimo izby. Hlasná rana bola dôkazom, že opustil zámok. Pozrela som významne na Popy a tá len prikývla rozpúšťajúc sa vo vzduchu. Bonny teraz musí zmeniť ochrany a zamedziť prístupu cudzích škriatkov na majetok.

„Ale to sú len dva a hovorila ste o šiestich,“ Sírius študoval zamyslene váčky ležiace na sedadle voľnej stoličky.

„Áno, o tom som s vami tiež chcela hovoriť,“ vzdychla som hlboko a Síriusove obočie sa nakopilo dohromady. „Iste viete, že Harry bol zasiahnutý tmavou kliatbou,“ než som pokračovala , počkala som na jeho prikývnutie . „Jeho rana nebola nikdy vyšetrená liečiteľom a nikdy ošetrená. Predpokladám, že v jazve je ešte stále zostatková čierna mágia, pretože v jej prítomnosti ho prudko bolí hlava.“

„Ale...Dumbledore mi povedal...,“ habkal zmetene a tvár mu začal zalievať rumenec hnevu.

„Dumbledore má v tomto prípade vlastnú agendu, ktoré sa nezhoduje s tým , čo je najlepšie pre Harryho. Pohodil ho ako odpad na prah Petúnie Dursleyovej  uprostred novembrovej noci a nestaral sa, že žena nenávidí Laliu a mágiu zvlášť. Čo by ste urobil, keby ste vedeli o tom a boli voľný?“ spýtala som zdvíhajúc zvedavo obočie.

„Okamžite by som ho odtiaľ vzal!“ vyhlásil rozhodne.

„Nuž a preto ste nikdy nedostal proces, preto ste musel zmiznúť v kobkách Azkabanu, aby Harry vyrastal ponížený a vďačný za každé milé slovo. Dumbledore má pre neho úlohu a vy sa nehodíte do scenáru.“

„Toto nie je divadlo,“ zahrmel odrazu, až som podskočila zľaknutím.

„Pre neho je a my všetci sme bábky, ktoré v ňom hrajú,“ odvrkla som ustaľujúc zrýchlený dych.

„A vy, čo ste v tejto bábkovej hre vy?“

„Neposlušná bábka, ktorá poplietla starostlivo pripravený scenár,“ rozhodila som ruky a uškrnula sa. „Nebezpečné úloha, ale moje súčasné tvrdenie troch najvznešenejších a starobylých domov mi dáva akú takú ochranu. Okrem toho ma chránia moji domáci škriatkovia,“ doložila som s úsmevom, ale ten hneď zvädol, keď som pozrela na zachmúrenú tvár muža. „Najvznešenejší a starobylý rod Black je bohatý a vplyvný. Celkom určite si môžete dovoliť viac domácich škriatkov. Takých, ktorí budú verní vám a nie bláznivému obrazu. Možno ich budete potrebovať nielen vy...,“ odmlčala som sa významne a horúčkovite premýšľala, ako znovu  nadhodiť tému horkruxov.  „A aby sme to nezahovorili, máme tu ešte otázku dvoch chýbajúcich horkruxov. Viem, kde sa nachádzajú, ale sú príliš dobre chránené. Pri získavaní oboch je potrebný tím tých najlepších kliatob drvičov a parselmoutha.“ Sírius hodnú chvíľu mlčal vstrebávajúc moje slová a nakoniec sa zamračil.

„Najať kliatob drvičov nie je problém, ale parselmouth? Len linka  Salazara Slizolina prenášala túto schopnosť. Pochybujem, žeby nám s tým Voldemort pomohol.“

„Pekná predstava, ale nie, nie je jediný parselmuth v okolí.“

„Nie? Vy viete o nejakom ďalšom?“

„Samozrejme, inak by som to nespomínala,“ skusmo som sa usmiala, ale on sa na mňa podozrievavo zamračil. Odrazu sa jeho oči prudko vydesene rozšírili.

„Nemôžete myslieť Harryho!“ vyhŕkol.

,Hm! Celkom mu to chlapcovi myslí.´ V skutočnosti som nečakala toľkú intuitívnosť, ale tešilo ma , že nie je taký primitív, ako ho popísali v knihách.

„Prečo nie?  Čarodejnícke rodokmene sú poprepletané ako hustá sieť a každý na nejakej úrovni súvisí s každým. Nie je teda vylúčené, že sa táto schopnosť objaví v niektorom zo súčasných potomstiev. Slizolin-Peverell-Potter-Gaunt. Línie sa prepletajú a jediný skutočne žijúci potomok je práve Harry.“

„To je schopnosť temných čarodejníkov.“

„Blbosť! Každá magická schopnosť je vzácna a záleží na každom, ako ju používa. Viete, ja si myslím, že v skutočnosti neexistuje čierna, alebo ako sa hovorí tmavá mágia,  existujú len zlí ľudia. Akékoľvek kúzlo môžete použiť na zavraždenie iného človeka, dokonca aj obyčajné ,Vingardium Leviosa´, odporovala som trasúc hlavou.

„Tvrdíte, že Harry môže hovoriť s hadmi?“

„Áno, celkom určite môže,“ prikývla som.

 „Ako môže Harryho schopnosť hovoriť s hadmi pomôcť získať Voldemortove  horkruxy?“

„Piatym horkruxom je prsteň rodiny Gaunt. Získať ho neporušený je žiaľ nemožné, pretože je chránený kliatbami v Parseltongue. Musíme ho zničiť a to môže len tím veľmi zdatných čarodejníkov schopných riadiť Fiendfyre a dôkladne vypáliť miesto, kde sa horkrux nachádza. Aj keď Harry je parselmuth, zatiaľ je len študent v prvom  ročníku a o mágii toho ešte veľa nevie. Šiesty a posledný sa nachádza v Rokforte, ale bez parselmutha je nedostupný, pretože ho chráni Salazarove domáce zvieratko.“

„Slizolin mal domáce zviera?“

„Uhm,“ prikývla som hlodajúc na spodnej pere v očakávaní, kedy mu to dôjde.

„Ale to bolo pred skoro tisíc rokmi,“ povedal rozvážne, znovu položil šálku a pevne zovrel operadlá kresla. Rozhodne je to bystrý muž, netrvalo mu to ani desať sekúnd a on vie, eventuálne tuší, aké zvieratko si choval veľký zakladateľ Rokfortu v hlbokom podzemí. V duchu som mu zatlieskala v okamžiku , keď sa z jeho tváre zažala odlievať farba. „Nemôžete myslieť...,“ zastavil sa a na chvíľku pevne stisol zuby, až mu na sánke vyskočili hrče svalov, „...nedovolím Harrymu  priblížiť sa k tejto oblude. Merlinove spodky, tisíc rokov! Bazilišok stále rastie a za tisíc rokov...!“

„Výborne!“ zvolala som tlieskajúc. „Viete si predstaviť, že niečo, čo vám trvalo niekoľko sekúnd Dumbledore nebol schopný vyriešiť za päťdesiat rokov? Čo to hovorí o úrovni jeho inteligencie a vedomostí? Okrem toho sa nemusíte báť, neriskovala by som život nikoho , ale odmietam zabiť takého  vzácneho  živočícha. Je uvedomelá a chúďa pološialená  hladom. Z komory kedysi viedla chodba do Zakázaného lesa , kde si našla dostatok obživy. Hlavne od času, keď tam Hagrid  založil kolóniu acromantúl.“

„Čože, pomiatol sa? V blízkosti školy je kolónia acromantúl? Je Dumbledore nadobro šialený?“

„Aragog je pre zmenu Hagridove domáce zvieratko a on sa veľmi staral o jeho potreby. Všetky potreby a tak mu zaobstaral  samičku. Hniezdo  má v súčasnosti okolo tisíc členov rôznej veľkosti, ale Aragog by sa do tejto miestnosti sotva vošiel.“ Sírius bol znovu zelený ako trávnik a dýchal rýchlymi, plytkými nádychmi.

„Stačilo! Harry odtiaľ odchádza okamžite! Cerberus a bazilišok v zámku a acromantuly v lese je viac než dobrý dôvod na stiahnutie. Som zvedavý, koľko rodičov nechá svoje deti v škole keď sa toto dozvedia. “

„Súhlasím, ale až keď odtiaľ dostaneme ten horkrux. Mám plán, ako ho získať bezpečne a súčasne trochu zrovnať pole. Chcete ho počuť?“