Snívať je dovolené

11. Otázky , odpovede a ešte viac otázok

  ,Obrad Darovania´ – používa sa po narodení dieťaťa . Rodičia vyberú pre svoje dieťa dvoch alebo viac strážcov, ktorí sa o dieťa postarajú v prípade ich predčasného skonu. Býva zvykom vybrať pre každé dieťa rodiny odlišných strážcov. Tým sa rodičia ubezpečia, že ich rodinná linka zostane zachovaná za každých okolností. Pre vykonanie obradu sú najvhodnejšie obdobia Yule, Ostara , Lithy a Mator.  Obrady vykonané v týchto dňoch sú najsilnejšie a sú požehnané bohmi. Úplný obrad vyžaduje prísahu v ktorom sa vybraný strážcovia zaviažu starať sa o dieťa im zverené svojimi životmi a aj svojou mágiou. Plné znenie obradu, popis a nákres obradného kruhu vid.  Str. 324 ´

  Prudko som zaklapla  ,Rodinné zvyky a obrady´ , ktoré nám dnes rozdala profesorka Tigana , civela som pred seba s prázdnym pohľadom a pootvorenými ústami, a nemohla som uveriť tomu, čo som si práve prečítala v učebnici pre prvý ročník. Strážca je ekvivalent pre nemagického krstného otca a kmotru, ale v magickom svete sa táto úloha evidentne berie oveľa vážnejšie než v nemagickom. A podľa toho, čo sme sa zatiaľ učili má porušenie takejto prísahy za následok nielen stratu mágie,  ale aj stratu života.

„Blbosť! Nerozumiem tomu,“ šomrala som si popod nos a prstami vyklepávala na obálke knihy nervózne staccato. Môj pohľad najskôr bezcieľne poletoval po miestnosti, až sa zastavil na knižnici pretekajúcej množstvom kníh. ,Samozrejme! Knižnica je miesto, kde nájdem odpovede na tento zrejmý paradox, ´ rozhodla som okamžite s uľahčením.

  Križujúc spoločenskú miestnosť, zazrela som Harryho rozvaľujúceho sa v kresle pred kozubom. Na kolenách mal otvorenú knihu a keď prevracal stránky, prstene na jeho rukách sa ligotali z žiare plameňov. Vo vedľajšom kresle sedel sklesnutý Ronald Weasley , zazeral na nebohý text ako na jedovatého plaza a márne sa snažil navnadiť Harryho na partiu šachu rozloženého na nízkom stolčeku. Harry len odmietavo triasol hlavou a konzultoval niektoré odseky z knihy s Nevillom,  sediacim vedľa neho z druhej strany.  Prekročila som vysoký prah vonkajšieho východu a s úškľabkom som si pripomenula zelenú farbu Ronaldovej tváre, keď konečne vyliezol z kúpeľne.  K  našej obrovskej úľave  hradná kanalizácia prežila bez väčšej úhony, ale  naordinované prečistenie  Ronalda  natoľko vyčerpalo, že výbuch jeho nevôle nad Harryho neposlušnosťou bol len slabým odvarom jeho obvyklého dosadnutia.

  O dve hodiny neskôr som znovu sedela v útulnom kresle pred kozubom, hľadela do plameňov a premýšľala nad tým, ako nelogický a často nepochopiteľný čarodejnícky svet bol pre človeka prichádzajúceho z inej kultúry. Znovu som rozprestrela pergamen, na ktorý som jednoduchým kúzlom skopírovala všetky nájdené a všeobecne dostupné informácie zo spoločenskej rubriky Denného Proroka, a neveriacky som pokrútila hlavou.

 ,Sírius Black  spolu s Alicou Longbottom sa dňa 21.12.1980 v úplnom čarodejníckom obrade stali strážcami dediča rodiny Potter, Harryho Jamesa Pottera. V úplnom obrade so všetkými prísahami a sľubmi! Ako potom je možné, že ktokoľvek mohol veriť  v jeho zradu rodiny Potter?  Je na tejto informácii položené nejaké kúzlo? A ak, prečo ho ja vidím a ostatní nie?´  Myšlienky víriace mojou hlavou sa neustále vracali k otázkam, na ktoré som nedokázala nájsť odpovede.  Čo bolo horšie, nedokázala som ich nájsť ani v ostatných zväzkoch slávnej Rokfortskej knižnice. Také niečo bolo absolútne neprijateľné.  Hrýzla som si spodnú peru premýšľajúc nad zdanlivo neriešiteľným problémom, keď ma niečo napadlo. , Izba požiadavky!  Samotný  názov mal veľmi široký rozsah a v tých knihách nebol nikdy poriadne rozvinutý. Prečo to nevyskúšať?´

„Popy?“ zavolala so ticho a vzápätí sa usmievala na škriatka vzhliadajúceho ku mne. „Môžeš ma, prosím, preniesť do chodby pred Izbou požiadavky?“

„Popy môže,“ prikývla krátko, vzala ma za ruku a posunula cez hrad do požadovanej chodby. Teraz som už túto formu premiestňovania znášala oveľa lepšie a tak ma Popy posúvala na rôzne miesta hradu a jeho okolia pomerne často.

„Dobre, Popy, teraz budeme skúšať, čo všetko táto izba dokáže,“  šomrala som skúmajúc stenu pred sebou a snažila sa zostaviť čo najpresnejšie znenie mojej požiadavky.

„Myslím, že dokáže veľa,“ mienila Popy ustupujúc stranou, aby sme si navzájom neprekážali.  Formujúc požiadavku, začala som prechádzať popred stenu.

„Potrebujem miesto, kde dostanem všetky odpovede na moje otázky!“ S touto myšlienkou jasne v popredí mojej mysle som trikrát prešla popred múr.  Potom som sa rýchle otočila a keď som videla, ako sa na ňom materializujú oblúkovité dvere, s úľavou som si vydýchla. „Pracovalo to!“ zvolala som nadšene a pozrela na Popy.

„Áno, ale Popy najskôr skontroluje,“ odvrkla a zmizla mi z očí. Znechutene som sa zaškľabila a s povzdychom siahla po kľučke. Moji škriatkovia ma strážili lepšie než štátny poklad a nemohla som sa ani pohnúť bez ich dohľadu. Dvere sa otvorili skôr  než som stihla kľučku stisnúť a predo mnou bola malá zborovňa s kozubom , v ktorom veselo praskali plamene . Pred ním na veľkom červenom koberci stál okrúhly stolík  s pohodlným čalúneným  kreslom . Na stolíku bola veľká kniha, alebo skôr nadrozmerný zápisník pretože stránky boli prázdne. Vedľa neho bol  kalamár a krížom cez stránku ležalo luxusné orlie pero. Stačil mi jediný pohľad aby som vedela, čo potrebujem  urobiť , aby som dostala odpovede na moje otázky. Obišla som Popy číhajúcu okolo a sadla do kresla. Pohladila som stránky , zdvihla brko , namočila ho do atramentu a potom  položila jeho špičku na hrubý, mäkký materiál. A nič! Mala som v hlave prichystaných toľko otázok, že som nevedela, ktorú položiť skôr a ako ich formulovať tak, aby odpovede boli zrozumiteľné aj pre takého  nováčika v mágii, ako som ja. Nakoniec som sa predsa len rozhodla.

„Ahoj, potrebujem vedieť, či existuje nejaké kúzlo, kliatba, zaklínanie alebo obrad, ktoré vymaže určité fakty z pamäte všetkých ľudí súčasne,“  napísala som a s napätím civela na stránku. Po niekoľkých sekundách sa pod mojou otázkou začali objavovať slová napísané tak skrúteným skriptom, že som to sotva dokázala prečítať.

„Áno, existuje ich niekoľko. Kúzlo ,Fidelis´ obrady ,Rumen´ ukrývajú čokoľvek pred všetkými, kliatba ,Obliviate´ je osobná a musí byť vrhnutá na všetkých , ktorý danú informáciu vedia.“ 

,Hmm! Z toho čo som doteraz vedela o mágii z vyučovaní, to v žiadnom prípade nemohli byť ani ,Fidelis´ a ani ,Rumen´, pretože pri ich použití by som ani ja nebola schopná vidieť inkriminované informácie napísané v novinách. V tom prípade nám zostáva už len  ,Obliviate´. Síce valec ju  musí použiť na každej osobe zvlášť, ale vzhľadom k nevšímavosti ľudí k udalostiam odohrávajúcim sa okolo nich , to nemusí byť neuskutočniteľné. Hlavne, ak sa ich udalosti nejako osobnejšie nedotýkajú, ľudia sa rýchle premenia na slepých , hluchých a dobrovoľne zábudlivých.  Dobre, je to teda , Obliviate´. Táto úvaha ma potešila. Kliatba vymazávajúca vzťahy Síriusa Blacka a Harryho Pottera bola hádzaná pred desiatimi rokmi a na veľmi špecifický okruh ľudí. Postihnutí boli len tí, ktorí prejavili záujem a preto neboli prijaté zásadnejšie opatrenia. Ak teraz niekoho upozorním na tento ich špeciálny vzťah, informácia nebude ani stratená a ani zabudnutá. Ide skôr o to, koho naň upozorniť, aby som aj ja neskončila s dierou v spomienkach. Ale na to v knižnici existovala pomerne rozsiahla literatúra. Dokonca som tam videla knihu s nadpisom , Ministerstvo Mágie´  a tam iste nájdem  post a meno  zamestnanca , ktorého tieto informácie budú zaujímať. Pozrela som na knihu ležiacu  predo mnou a usmiala sa. Rozprávať sa s ňou má svoje výhody. Ak sa človek na chvíľku stratí vo svojich myšlienkach, návrat k dialógu je bez obvyklej trápnosti.

„Ako sa dá najefektívnejšie a najbezpečnejšie pre valec zničiť Horkrux?“ Táto otázka ma trápila už nejaký čas a tak som na odpoveď čakala skutočne netrpezlivo.

„Menšie objekty premenené na schránku pre časť duše je možné variť z zriedenom jede akromantuly alebo baziliška po dobu asi jednej hodiny. Zničenie schránky sa dá rozpoznať podľa srdcervúceho výkriku uvoľnenej časti týranej duše. Pomer riedenia je 1:10. Voda na riedenie musí byť absolútne číra braná z horského prameňa. Výhodou tejto metódy je uchovanie schránky samotnej a varením sa len uvoľní časť duše v nej uchovaná. Schránku však je možné zničiť aj magickým ohňom ,Fiendfire ´ v podobe draka. Oheň musia udržiavať najmenej traja čarodejníci po dobu desiatich minút nepretržite. Zničenie schránky sa znovu prejaví výkrikom.“

„Je možné vytvoriť náhodne, druhotne horkrux aj zo živej bytosti?“

„Nie! Nie , v žiadnom prípade! Každá živá bytosť má vlastnú dušu a nie je možné k nej pridať ďalšiu. Ani časť ďalšej duše. Jedno telo môže obývať len jedna duša. “ To znelo veľmi jednoznačne, ale tie knihy sa celé točia okolo toho, že Harry  má do hlavy prilepenú časť Voldemortovej duše. Tak ako to vlastne je? Skúsim to z inej strany!

„Ako dlho trvá vytvorenie horkruxu?“

„Niekoľko týždňov. Samotný obrad zahŕňa obradný kruh , elixír, ktorého varenie je veľmi zložité a náročné na prísady. Jeho varenie je nebezpečné, lebo prísady sú pri varení veľmi nestabilné. Pri vytvorení je nutné rozorvať  svoju dušu a predniesť zakliatie v starom jazyku sumerov.“ , Tak a to je potvrdenie toho, čo som si myslela už dávno. Voldemort prišiel k Potterovcom s účelom zabiť a nie vytvárať Horkruxy. Ale je možná iná alternatíva a tá nie je vôbec zábavná. A to je , že z tela malého Harryho Pottera pri dotyku smrteľnej kliatby bola vytrhnutá jeho vlastná duša a časť Voldemortovej duše, ktorá bola odtrhnutá pri zavraždení jeho rodičov sa presunula do tela, ktoré bolo aktuálne bez duše, ale ešte nezomrelo. Skrútené! Brr! To by mohlo platiť aj na telo Lily Potterovej, aj keď jej telo bolo už mŕtve, hoci tiež bez duše. Sakra! Toto sa mi vôbec nepáči. Je v tele Pottera Pottter, alebo je v jeho tele Voldemort? Umiestnil ho Dumby  k Dursleyovcom na prevýchovu, alebo aby upevnil jeho nenávisť k muklom? Stop!´ Smer ktorým sa uberali moje myšlienky sa mi vôbec nepáčil a tak som ho dočasne opustila a zamerala sa na niečo, čo ma trápilo už od stretnutia s Poonglootom.

„Bol Kameň mudrcov, ktorý Dumbledore umiestnil v ukrytých priestoroch pod treťou chodbou pravý.“

„Pravý , ale nie funkčný. Nicolas Flamel vytvoril niekoľko kameňov, kým sa mu podarilo vytvoriť jeden , ktorý skutočne fungoval.“ Po tejto odpovedi som ticho a  sklamane zaskučala. Moja nádej, že vytvorím horu zlata aj pre svojho potomka, ktorý zdedí líniu Cochet, sa  zosypala ako domček z kariet. Tak nejako som to tušila, ale aj tak ma táto odpoveď zdrvila. Toľko kriku pre kus červeného kameňa, ktorý dokonca ani nemá žiadne magické vlastnosti.  Oprela som sa pevnejšie do kresla a mračila sa na stránku. ,Prečo?! To nie je spravodlivé! Prečo ja mám financovať mier pre všetkých tých nepozorných čarodejníkov a čarodejnice, ktoré by bojazlivo a poslušne strčili hlavu do jarma v okamžiku, keď by Voldy trhol opratami.´

„Agrr!“ zavrčala som zlostne a z končekov mojich prstov pršali drobné belasé iskričky. Netrpezlivým pohybom ruky som ich poslala do kozuba a znovu sa chopila pera. „Dá sa urobiť niečo pre to, aby kameň fungoval? Hoci aj čiastočne?“ spýtala som sa s nádejou a zatla palec ľavej ruky pevne v dlani. Chvíľku sa nič nedialo, zdalo sa, že zápisník váha s odpoveďou, ale nakoniec sa pod mojou otázkou začali objavovať slová, ktoré sa radili do veľmi lapidárnej odpovede.

„Dá.“

„Och?! Dá? A čo také sa dá?“ Zápisník opäť váhal.

„Ak tento kameň bude namočený do čerstvej krvi čarodejníka po 24 hodín, získa z nej magické vlastnosti, ale nedá sa presne určiť aké budú.“

„Spresnite , prosím! Ako čerstvá tá krv má byť?“

„Kameň musí byť celkom ponorený a obetovanú krv vstrebe. Pokiaľ sa hladina krvi do ktorej je ponorený znižuje, je potrebné ju dopĺňať.“

„To potom nie je kameň, ale pijavica,“ otriasla som sa pri tej predstave, ale to ma nemohlo zastaviť. Lepšie nejaké magické vlastnosti, než žiadne.  „Musí tam byť ešte niečo iné?“

„Malý obetný kruh,“ vzápätí sa na stránke začal rysovať obrazec. Pentagram vpísaný v kruhu. V každom vrchole bola runa , malý kruh v strede a v ňom tiež runa. Okolo boli nad vrcholmi vyznačené umiestnenia červených sviečok. Pod obrazcom boli tri riadky textu v jazyku, ktorý som ešte  nikdy nevidela, nepočula a dokonca  som mala problémy tie sková prečítať.  

  Civela som na to všetko dlhú chvíľu , ale potom som potriasla hlavou a s povzdychom odstrčila pero. Krvná mágia je veľmi nebezpečná a teraz naozaj nie je čas na experimenty. O mágii viem, čo by sa pod necht vošlo a ja tu budem vytvárať záhadné magické artafekty s neznámymi vlastnosťami. Také nezodpovedné konanie ma môže dostať akurát tak do hrobu a tam najbližších najmenej stopäťdesiat rokov celkom určite nemám namierené.  Možno neskôr, keď budem vedieť viac, oveľa viac sa na to znovu pozriem. V súlade s mojim želaním sa na stole vedľa kalamára objavil zvitok pergamenu. Starostlivo som naň prepísala a prekreslila všetko, čo sa týkalo oživenia kameňa a po dvojitej kontrole, že som nič nepoplietla som odsunula kreslo a vstala.

„Mám toho na dnes dosť,“ zavrčala som znechutená vyhliadkou prichádzajúcich výdavkov, ale potom som odovzdane pokrčila plecami. ,Je to teraz aj môj svet. Aj ja tu budem žiť a preto netúžim, aby sa tu niekde potuloval sadistický psychopat obklopený svorkou jemu podobných šialencov. Tento svet je dosť bláznivý aj bez nich a tak, aj keď sa mi to nepáči, musím zasiahnuť. Ale žiadne hrdinstvá!´

  O niekoľko dní neskôr som sedela na posteli, nohy skrčené pod sebou a hľadela do diaľky za oknom, na ktorom povievali jemné  záclony. Za tých niekoľko dní sa odohralo celkom dosť vecí a tak som potrebovala chvíľku na to, aby som si všetko v hlave utriedila.  Pri odchode na prázdniny ma prekvapil fakt, že nás nikto nehnal na stanicu, aby sme mohli stráviť väčšinu prvého dňa prázdnin vo vlaku. Namiesto toho  študenti používali prenášadlá, alebo kozub vo vstupnej sieni. Mojim prenášadlom bol náhrdelník so strieborným levom a cieľovým miestom bol zadný dvor dvojpodlažného tehlového domu obkoleseného veľkou záhradou a vysokým múrom oddeľujúcim ho od zvedavých očí susedov. Toto bol môj prvý krát, keď som použila prenášadlo v praxi a  dosadnutie bolo podstatne tvrdšie než som očakávala. Teoreticky som ovládala všetky magické druhy cestovania, pretože to bolo súčasťou výučby, ale prax sa od teórie hodne odlišovala. S povzdychom som sa vyštverala na nohy, vlnou prútika očistila sukňu a plášť od zvyškov spadaného lístia a vykročila vzorne upravenou cestičkou k zadnému vchodu do domu. Kľúč ma čakal pod tretím kvetináčom vľavo a tak som o pár sekúnd vstúpila do domu, ktorý Hermiona takmer dvanásť predchádzajúcich rokov nazývala domov.  Moji ,rodičia´ ešte pracovali a tak bol dom prázdny, čo mi umožnilo urobiť strategický prieskum  a oboznámiť sa s rozložením miestností . Bolo by maximálne nemotorné, keby som nevedela, kde je moja izba alebo toaleta  po necelých  štyroch mesiacoch neprítomnosti. Prechádzajúc domom otvorila som každé dvere a krátko prezrela zariadenie ukladajúc si do pamäte každú miestnosť a jej účel. Moju izbu som našla na ľavej strane prvého poschodia a rodičovská spálňa ležala na konci vpravo od schodiska.  Na druhom poschodí boli hosťovské izby a dve pracovne. Jedna z menších izieb bola premenená do domácej knižnice s množstvom medicínskej literatúry a románov svetových autorov.  Moja izba hýrila ružovou farbou a ja som sa pri pohľade na ružové steny znechutene hrbila  .

,Takto to naozaj nemôže zostať,´ rozhodla som pri odhrnutí cukríkového prehozu, len aby som objavila tmavo  lososové povlečenie postele. Odchádzajúc na prázdniny očakávala som, že nám v súlade s knihou profesori zakážu používať mágiu, ale nič také sa nestalo. Pamätajúc moju tzv. pamäťovú prehru, oslovila som prefektov šiesteho ročníka a spýtala som sa ich priamo  na pravidlá používania mágie v nemagickom prostredí. Ich odpoveď ma prekvapila, hoci som to trochu aj očakávala. Odlišnosti od kníh bolo stále viac,  hlavne v detailoch z bežného života. A tak, keď mi odrecitovali tých niekoľko základných pravidiel zodpovedajúcich zákonu utajenia, spokojne som prikývla a v duchu si mädlila ruky. Teraz som naozaj potrebovala používať mágiu, ale žiadaný výsledok bol ďaleko za moje súčasné vedomosti.

„Popy!“ zavolala som odopínajúc si taštičku s rozšíriteľným kúzlom od pása. Popy sa zhmotnila v strede izby a len čo sa rozhliadla, zmraštila nos. „Strašné, však? Myslím, že potrebujeme zmeniť farebnosť celej izby,“  s povzdychom som sa otočila a otvorila skriňu.

„Aké farby má pani na mysli?“ spýtala sa mraštiac obočie.

„Hmm! Drevo by mohlo byť tmavý mahagón, plafón biely, steny svetlejšia béžová, koberec ...,“ pozrela som na farebný peržan, na ktorom prevládala červená a pokrčila plecami, „koberec môže zostať. Posteľná bielizeň a záclony smotanová a prehoz na posteli gaštanový.“ Stála som pri dverách a sledovala ju pri práci. Postupne, ako som hovorila sa moja izba menila podľa mojich predstáv jediným lusknutím jej dlhých prstov. Mágia domácich škriatkov bola uchvacujúca a naozaj som nechápala , prečo jej čarodejníci nevenujú viac pozornosti. Po usporiadaní mojej izby sa Popy prebehla po dome a šťastne  vrkajúc skončila v kuchyni . Rýchla inšpekcia v chladničke a komore ju prinútila na chvíľku zmiznúť . Vrátila sa obťažkaná horou potravín a keď som zapínala domáci počítač, aby som sa trochu prebehla po internete, zostavovala menu na večeru pre celú rodinu.

  Napriek našim spojeným snahám sa večer s mojimi rodičmi ostýchal. Nepoznala som ich a tak som hovorila len to, čo bolo nevyhnutné. Osobná, dôverná interakcia blízkych ľudí sa vyparila spolu s dušou skutočnej Hermiony a ja už nikdy nebudem mať možnosť nahradiť im túto stratu. Vysvetliť im prítomnosť domáceho škriatka a moje nové postavenie v čarodejníckom svete nebolo jednoduché. Skutočnosť, že aj oni sú do určitej miery magickí ich prekvapila a trochu postrašila.  Moju nekonvenčnosť v oboch svetoch som im pre istotu vôbec nespomenula, pretože som nevedela, ako budú reagovať na skutočnosť, že ich dvanásťročná dcéra je odrazu právnicky dospelá. Zdráhavo študovali línie na rodokmeni, ale mená väčšiny čistokrvných čarodejníckych rodín im nič nehovorili, a tak ich rýchlo znovu odložili. Oveľa väčšiu pozornosť získala informácia a rozsiahlom majetku, ktorý budem odteraz spravovať a aj používať. Typy na výhodné investície v nemagickom svete sa len tak sypali a ja som si ich všetky vďačne zaznamenala. Keď som však navrhla, aby sme letnú dovolenku strávili poznávaním majetkov , ktoré vlastním v zahraničí, stretla som sa len so zdráhavým súhlasom.

  Po úvodnom neobratnom spoločnom večere sa dianie v našej  domácnosti upokojilo do bežnej rutiny. O všetky jedlá sa postarala Popy žiariaca šťastím viac než vianočný stromček stojaci v obývacej izbe a rodičia sa šťastne venovali svojim ostatným bežným povinnostiam, ktoré ich odvádzali z domu po väčšinu dňa. Nemienila som sa sťažovať, pretože aj ja som mala plné ruky práce. Ráno v deň Yule som vstávala skoro privítať vychádzajúce  slnko a osláviť jeho návrat zapálením troch hrubých sviec . Za každého člena rodiny jednu .

   So vstávajúcim slnkom sa v mojej izbe objavil Bonny, aby mi pripomenul, že je potrebné obnoviť ochrany na všetkých majetkoch. Po celý deň ma potom premiestňoval od srdca  jedného statku k druhému.  Väčšina majetkov bola v minulosti postavená nad runovým ochranným kameňom. Moji predkovia boli predvídaví a tak sa tam našťastie všade nachádzali aj návody, ako ochrany obnoviť. Napriek modernej dobe to bola strašne krvavá záležitosť a keby mi Bonny po každom obrade doslova nevnútil krv doplňujúci elixír, asi by som skolabovala slabosťou už v polovici. Ale keď som zahojila posledný hlboký rez na mojej ľavačke po odrecitovaní ochranných kúziel v akomsi starodávnom jazyku, ktorý som vôbec nerozpoznala, ale bol neobyčajne hrubý a ťažko vysloviteľný a cítila, ako sa okolo nás stavajú  hrubé  magické hradby , vydýchla som úľavou. Majetky a hlavne škriatkovia v nich boli odteraz chránení proti každej ujme prichádzajúcej z magického aj nemagického sveta. Večer, vyčerpaná odtokom veľkého množstva krvi, som premýšľala, ak aj Potter práve teraz prechádza podobným procesom. Nezveril sa mi, kde bude tráviť prázdniny, ale vedela som, že nezostal v škole. Ak nemá na niektorom zo svojich majetkov rodinných domácich škriatkov, nemusí ani vedieť, čo je v tento deň potrebné urobiť pre hlavu rodiny. Ja by som to bez nich tiež nevedela a tak som, po mučivom rozhodovaní,  poslala Popy skontrolovať ho. Trvalo to takmer celú hodinu, kým sa vrátila a to som si už takmer odhryzla nielen nechty na ruke, ale aj kus prsta. Jej objavenie som privítala so skutočnou úľavou.

„Tak ako, kde trávi slávny , chlapec ktorý je živí´  prázdniny?“ spýtala som sa zvedavo.

„Potter Manor a jeho domáci škriatkovia ho upozornili na nutnosť znovu postaviť ochrany po tom, ako bol statok obnovený z hromadení. Ostatné jeho majetky sú ešte stále pod kúzlom.“

„Hovorila si s ním?“

„Nie, len s jeho hlavným škriatkom a on je skutočne starodávny,“ povedala s úctou v hlase. „Povedal mi, že slúži rodine Potter už viac než dvesto rokov. Bol neskutočne šťastný, že sa mladý pán prihlásil k dedičstvu. Naozaj si nebol istý, ako dlho by to ešte bez prísunu rodinnej mágie vydržali. Oni už znovu začali starnúť!“ vydýchla hrôzou a krútiac hlavou  presunula sa do kuchyne.

„Dobre, som rada, že je teraz o nich postarané,“ povedala som prázdnej izbe a vrátila sa k stolu, kde ležal rozbalený  pergamen so začatým listom, ktorý som písala riaditeľke Oddelenia pre presadzovanie magického práva. Pod jej právomoc spadali aj väzni v Azkabane a preto teraz bola priamo zodpovedná za to, že tam sedel človek, ktorý bol nevinný. Skĺzla so do stoličky, namočila pero a skôr, než som znovu začala písať, prečítala som si tých niekoľko napísaných riadkov.

  Vážená pani Bonesová,

Som študentka prvého ročníka v Rokforte a pretože prichádzam z nemagického prostredia, snažím sa dozvedieť sa o mágii a magickej spoločnosti čo najviac a samozrejme čo najrýchlejšie. Pri mojom štúdiu som narazila na niekoľko nevysvetliteľných vecí, ktoré spadajú priamo pod Vaše Oddelenie. Chápem, že čarodejnica Vášho postavenia má veľmi veľa povinností a celkom určite do nich nepatrí vzdelávanie študentov, ale napriek tomu by som skutočne ocenila, keby ste mi mohli zodpovedať na niekoľko otázok.

  Iste Ste si vedomá, že v tomto roku sa do čarodejníckeho sveta vrátil aj slávny Harry Potter. Pri štúdiu rodokmeňov som zistila, že tento čarodejník, ktorý údajne nemá žiadnu inú blízku rodinu len jeho tetu Petúniu Durslyovú, ktorá je šmukel , žije v nemagickom svete a vášnivo nenávidí mágiu a svoju už dávno zosnulú sestru Lily. Jej nenávisť sa plne odrazila na jej synovcovi, ktorý je v jej domácnosti v postavení domáceho škriatka. Ale k tomu nedostatku rodiny. Pri mojom štúdiu som našla informáciu, že pre každé magické dieťa vyberú jeho rodičia strážcov, ktorí sa v prípade ich predčasného skonu oň postarajú. Preto ma prekvapilo, že všetci tvrdili, že Potter nemá inú rodinu, len Dursleyovcov. Kde sú jeho strážcovia?  Najskôr som si samozrejme overila, či mu jeho rodičia nejakých vybrali a potom som hľadala  v starých vydaniach Denného Proroka, či prešli povinným úplným Obradom darovania. Informácia bola potvrdená a tu začína tá nepochopiteľná časť.  Ďalším skúmaním všeobecne dostupných informácií som zistila, že obaja jeho strážcovia boli odstránení krátko po smrti jeho rodičov. Jeho kmotra bola prepadnutá  smrťožrútmi   a jeho krstný otec bol odstránený do Azkabanu.  Zaujímavá zhoda náhod, nemyslíte? Hlavne preto, lebo Sírius Black bol zatknutý a uväznený pre niečo, čo v nijakom prípade nemohol urobiť a prežiť. Úplný Obrad Darovania neumožní strážcom uškodiť ich zverencovi v akejkoľvek forme. Teda on nemohol prezradiť umiestnenie rodiny nikomu, kto by im chcel ublížiť. Inak by nemali koho vsadiť do väzenia. Bol by zvlečený mágie a následne mŕtvi. On však ešte stále žije a to dokazuje jeho nevinu. Prekvapilo ma aj to, že tento čistokrvný čarodejník, člen  najvznešenejšej a starobylej  rodiny a v súčasnosti jej hlava,  bol vhodený do väzenia a zabudnutý tam na desať rokov bez súdneho procesu. Iste chápete, že ma to veľmi znepokojilo. Toto je precedens! Ak sa to môže stať jemu, môže sa to stať komukoľvek a ja by som mohla predpokladať, že to je v tejto spoločnosti bežný zvyk. Ak áno, prosím, informujte ma o tom skôr, než sa tu naozaj udomácnim. Som si vedomá, že neprávosti sa stávajú aj v nemagickom svete, ale toto sa mi zdá byť príliš hlučnou pripomienkou ignorovania platných právnych noriem.

  Okrem toho som si všimla ešte niečo, čo sa znovu týka slávneho  ,chlapca, ktorí je živý´ . Nemôžem si pomôcť, ale je to najsmiešnejšie a najnemotornejšie pomenovanie človeka, aké som kedy počula . Ale o môjmu postrehu. Harry Potter sa vo vlaku do Rokfortu zoznámil s Ronaldom Weasleym. Počula som, že je to dobre známa čarodejnícka rodina, aj keď biedna. Možno to zapríčinilo, že domácim maznáčikom ich syna Pereyho sa stal záhradný potkan, ktorého našiel pri ich dome na neskorú jeseň v roku 1981. Keď sa stal v tomto roku prefektom a rodičia mu kúpili sovu, posunul potkana svojmu mladšiemu bratovi Ronaldovi, ktorý je najlepším priateľom Harryho Pottera a trávi všetok jeho čas prilepený k jeho boku. Aj s jeho potkanom, ktorý je mimoriadne zaujímavé zviera. Prečo? Pretože je to zviera nemagické a napriek tomu už žije tri krát životnosť svojho druhu? Overila som si to vo všetkej dostupnej literatúre. Také niečo proste nie je možné, ale napriek tomu potkan stále žije a darí sa mu výborne. Ako je to možné? Je možné, žeby to nebol potkan? Čo by to mohlo byť? Trasiem sa hrôzou pri pomyslení, žeby to mohol byť čarodejník premenený do zvieraťa. Ale prečo by čarodejník zostával tak dlho zvieraťom? A to takým nechutným zvieraťom?  Alebo on nezostáva? Možno je tam preto, lebo Weasleyovci majú tak veľa detí a on má na nich chúťky? Moji rodičia a aj pedagógovia ma vždy varovali pred pedofilmi a ja mám podozrenie, že Scrabes je jeden z nich utajený pod kožou záhradného potkana. Takto môže tráviť noci v posteli maloletých chlapcov a to  nielen u Weasleyovcov, ale aj tu v Rokforte.

   No a ešte je tu niečo, čo ma naozaj veľmi trápi. Ako je možné, že Perceyho a Ronaldovi rodičia a starší súrodenci si nevšimli , že domáce zvieratko ich detí už malo byť minimálne osem rokov pochované v kúte záhrady?  Deje sa to všetko s ich súhlasom? Je to v čarodejníckej spoločnosti bežný jav? Tu nikoho nezaujíma mravná výchova mládeže? Ak áno, chcela by som to vedieť, aby som sa mohla  podobným javom  zďaleka vyhnúť.

  Vážená pani Bonnesová! Prosím, naozaj by som Vám bola veľmi vďačná, keby Ste mi zodpovedali na moje otázky a obavy napriek tomu, že to nepatrí v Vašim povinnostiam. Veľmi Vám ďakujem za čas, ktorý Ste venovali čítaniu tohto listu a prajem Vám , do Vašej ďalšej veľmi zodpovednej práce, veľa úspechov.

                                                                       Lady Abrock - Cochet – Balder

  Znovu som prečítala celý list a pretože som nemohla  k nemu dodať nič viac bez toho, aby som v nej vyvolala podozrenie skrútila som pergamen, obtočila ho tmavo modrou stuhou a jej konce som zapečatila roztopeným voskom.

„Popy!“ volala som odtláčajúc do vosku prsteň rodiny Abrock. Zvitok na okamžik zažiaril a na vosku vznikla perfektná okrúhla pečať veľkosti galleóna. Popy sa objavila vedľa mojej stoličky a jej oči okamžite skočili k zvitku, ktorý som držala v ruke.

„Čo pani potrebuje, aby Popy urobila?“ spýtala sa a ja som hneď vedela, že otázka je čisto rečnícka.

„Popy, mohla by si, prosím, doručiť tento list Lady Bonesovej? Je riaditeľkou Oddelenia pre presadzovanie magického práva,“  podala som jej zvitok a sledovala, ako sa v zlomku milisekundy rozpustila vo vzduchu. Jav, na ktorý si moji rodičia za ten svet nemohli zvyknúť. Ja som len potichu závidela. , Naozaj, ale naozaj sa jej jedného dňa musím opýtať, ako to robí.´