1. Zoznam jeho zločinov
A potom žili....
1. Zoznam jeho zločinov
Rokfort – riaditeľňa , niekoľko dní po veľkej bitke
Dvere za McGonagallovou ticho zaklapli. Harry stál uprostred miestnosti s hlavou sklonenou a trhane sa nadychoval, akoby mu to pôsobilo bolesť. Riaditeľňa bola teraz prázdna, dokonca postavy z portrétov opustili svoje stanovisko . Odišli všetci okrej jedného. Albus Dumbledore sa nepokojne vrtel vo svojom vysokom zlatom kresle podobajúcom sa na trón a spod ježatého obočia pokukoval po knihe, ktorú chlapec zvieral v rukách s takou silou, až mu hánky úplne zbeleli.
„Harry, môj chlapec, som rád že ťa vidím živého a zdravého,“ začal , ale Harry prudko odmietavo potriasol hlavou. Zdvihol ťažkú knihu a potriasol ňou pred portrétom.
„Prečo?“ spýtal sa trasľavým, neistým hlasom obávajúc sa odpovede, ktorú si vypočuje. Napriek tomu ju počuť chcel. Dumbledore sa nemusel pýtať, čo myslí tou otázkou. Vedel až príliš dobre, čo za knihu mu Harry ukazuje. Nepokojne sa ošil a svetlo poblyskujúce v jeho okuliaroch odrazu trochu povädlo.
„Harry, musíš rozumieť, všetko to bolo pre „Väčšie dobre“.“
„Väčšie dobre“, šomral mladík nesústredene a ruky držiace knihu sa začali triasť. „Čo je to „Väčšie dobre“ ktorým sa neustále oháňate ako bakuľou? Do tých dvoch slov sa toho totiž zmestí nekonečne veľa. Tak čo je to vaše „Väčšie dobre“? Je to dostatočný dôvod pre ukradnutie celého môjho dedičstva? Pokryje to desaťročie otroctva ? Stačí to na ospravedlnenie za život v neustálom nebezpečenstve smrti rok čo rok odo dňa, ako som vstúpil do tohto sveta? Moji rodičia vám dôverovali a vy ste ich podviedol. K čertu, ja som vám dôveroval a vy ste ma poslali v ústrety smrti nevedomého a bezbranného! Prežil som to všetko len zázrakom! Tak mi to vysvetlite! Prečo?“
Grimmauldovo námestie číslo 12- Londýn
„Myslím, že bude lepšie, ak to všetko vyhodíme a kúpime nové,“ povzdychla si Ginny nazerajúc do poslednej izby na druhom poschodí.
„Museli byť veľmi naštvaní, keď si potrebovali vybíjať zlosť na tom zastaranom zariadení domu,“ pridal sa Ron brodiac sa medzi polámaným nábytkom , ktorý miestami pokrývali zvyšky roztrhaných záclon , závesov a oblečení.
„Zariadenie je takmer zdemolované, ale dom je v poriadku a aj ozubia sa mi podarilo znovu nastaviť,“ ozvalo sa od vchodu. „Som rada, že Kreacher mal dosť rozumu a nebojoval . Inak by sme tu našli už len jeho usušenú mŕtvolu.“
„Eww! Fuj! Hermiona, si nechutná,“ škľabila sa Ginny zbiehajúc po schodisku do kuchyne, ale keď sa kozub odrazu rozžiaril a Harry z neho vyletel potkýnajúc sa ako obvykle , tvár sa jej rozžiarila radosťou.
„Harry, konečne si tu! Kde si bol tak dlho? Boli škriatkovia nepríjemní? Myslela som, že Kingsley ich už trochu spracoval.“
„On,“ prikývol Harry, oprášil si plecia od popola a unavene sa zrútil do najbližšej stoličky, ktorá ako tak držala pohromade.
„Pozri na to! Je to smetisko,“ Ginny sa mračila a širokým gestom zamietla celú kuchyňu. Hŕby dolámaného nábytku a roztrieštených riadov sa tu povaľovali a zapadali prachom. „Toto všetko musíme vyhodiť a kúpiť nové. Daj mi kľúč od klenby, ja sa o to postarám. Teba by to aj tak nebavilo ,“ natiahla k nemu ruku a trochu netrpezlivo ňou potriasla. Harry na ňu niekoľko sekúnd unavene civel, potom sa sarkasticky zarehotal a zakláňajúc hlavu cez operadlo zatvoril oči a mávol rukou v odmietavom geste.
„Áno a nie!“
„Čo áno a nie, nerozumiem,“ mračila sa špúliac ústa.
„Áno pre všetko zničené za opravu vyhodiť a nie pre kúpiť nové.“
„Ale, Harry, ak vyhodíme všetko, čo sa už nedá opraviť zostanú tu len holé steny a niekoľko kníh, ktoré k veľkej Hermioninej radosti unikli ničeniu. Musíme kúpiť nový nábytok!“
„Nemusíš sa báť,“ odfrkol s pohŕdaním a zlým ohňom v očiach, „v rodičovskej klenbe zostalo niekoľko kusov nábytku, ktoré sa zrejme nedali predať. To postačí na zariadenie niekoľkých izieb. A zvyšok tiež nezostane prázdny. Tam pôjdu listy a balíčky od mojich fanúšikov za posledných šestnásť rokov.“ Pozrel na Rona, ktorý na neho civel s poklesnutou čeľusťou. „Bude to pre nás dobré cvičenie. Ktovie koľko z nich je prekliatych.“ Harry si chvíľku sústredene prezeral hromadu trosiek, potom sa zohol a opatrne odhŕňajúc rum, vytiahol odtiaľ tanier. Niekoľko sekúnd ho nerozhodne krútil v rukách a potom ho opatrne položil do výlevky, ktorá prežila zlosti Smrťožrútov. „Vidíte, niečo užitočné sa tu ešte dá nájsť.“
„Čo sa myslel tým, ,nedali sa predať´? Kto predával nábytok z tvojej klenby?“ Hermionin hlas bol nízky a pohľad prilepený na Harryho tvár skúmavý.
„Dumbledore,“ prehodil Harry ponad plece a ďalej sa prehrabával v troskách. „Nielen nábytok ale aj domy, zem, šperky, zbrane dokonca aj snubné prstienky mojich rodičov.“ Jeho spoločníci stuhli a neveriacky vytreštili na neho oči. Dokonca aj Hermiona, ktorá už dávno prehrala pevnú vieru v autoritu ,veľkého čarodejníka´, prekvapene zaškrípala.
„To si robíš z nás srandu, však?“
„Bodaj by,“ Harry si povzdychol , posadil sa na dlážku a systematicky začal triediť hromadu pred ním.
„To nemôže byť pravda, prečo by to robil!“ vykríkol Ron a zmetene blúdil pohľadom od jedného k druhému.
„Pre peniaze, samozrejme,“ Harry pokrčil plecami a mračiac sa pokúsil sa z črepov povyberaných zo sutiny poskladať tanier.
„Načo mu bolo toľko zlata?“ Ginny sa na neho pozerala s nedôverčivým pohľadom a pomaly sa posúvala k dverám.
„On to nazval ,vojnovým programom´, ale v skutočnosti to boli úplatky. Rozhadzoval ich priehrštiami členom Wizengamotu, pracovníkom ministerstva a komukoľvek, od koho niečo potreboval. Veď prečo by nie, nešli z jeho klenby.“
„Ale, prečo by to robil?“ Ron nechápavo krčil plecami a rozhodil ruky doširoka.
„Moc! Túžil po moci, po vláde nad čarodejníckou Britániou a neskôr možno nad celým svetom.“
„Ale, veď ju mal! Bol v podstate najmocnejším mužom spomedzi čarodejníkov a to nemyslím magicky,“ namietala Hermiona a Harry videl, ako sa jej v hlave ženú myšlienky priam kozmickou rýchlosťou.
„Áno, keď sme ho spoznali, tak už bol mocný , ale to mu nestačilo. Chcel viac a bolo tu ešte dosť ľudí, ktorí mu v tom prekážali. Preto znovu vyzdvihol Riddla. Potreboval ho, aby v jeho tme vyniklo svetlo, ktoré v očiach verejnosti zastupoval.“
„Ale Rád, oni bojovali...bol ich vodca...,“ ševelila Ginny prechádzajúc si nervózne prstami po rukoväti prútika.
„Ach Rád! Áno, áno...Rád. Vy ste si naozaj mysleli, že tých pár desiatok ľudí by stačilo na bojovanie vojny?“ pokrútil hlavou a pobavene a uchechtol . „No...ja som si to tiež neuvedomil, pokiaľ mi to Pineus nevysvetlil. Stačí si uvedomiť, kto patril k tým neohrozeným bojovníkom a veľa vecí sa vám vyjasní. Väčšinou to boli naivní a dôverčiví chrabromilčania s veľkými a napchanými klenbami. A čo sa s nimi stalo? Všetci z nich hrdinsky zahynuli v boji. A nielen oni, ale s nimi sa na večnosť obvykle pobrali aj ich rodiny a o tie klenby sa postaral náš veľký vodca, ktorý ich obvykle poslal na ich poslednú misiu.“
„Všetci neboli bohatí,“ namietala Ginny a jej oči boli stále širšie.
„Preto aj prežili,“ odsekol a skúmavo si ju premeral. „Potreboval, aby to vyzeralo skutočné, aby nikto nepodozrieval, že to je len zásterka na odstraňovanie členov bohatých rodín, ktoré boli také naivné a verili jeho vonkajšiemu vzhľadu predstaviteľa svetla , dobrotivého strýka, ktorý by nebol schopný ničoho zlého a podlého.“
„Nie, nie...to nemôže byť pravda,“ krútila hlavou Ginny, ktorá celý svoj život verila, že slnko svieti zo zadnej časti veľkého Albusa Dumbledora.“
„Neveríš? Ach, ale moja rodina nebola jediná z ktorej pod jeho osvieteným a pacifistickým vedením zostalo len meno,“ zvolal a vytiahol z vrecka starú fotografiu. Bez toho, aby na ňu pozrel ju vrhol po vydesenej Ginny. „Douglas, McKinnon, Prewett, Fenwick, Cadaroc, Dearborn a Black sú už len mená v histórii, na ktoré čoskoro každý zabudne. Bones a Longbottom prežili s jediným dedičom vďaka veľmi premyslenej politike dedenia a náhodnému prežitiu jedného zo starších a nedôverčivejších príbuzných. Meno Potter sa k dnešnému dňu dostalo len čírou náhodou a obrovskou dávkou šťastia. Odsúdil nás k smrti skôr, než som sa narodil a to proroctvo, alebo žiadne proroctvo. Rozhádzal milióny galleónov len pre pocit, že vládne,“ dokončil trpko, povzdychol si a znovu začal vyťahovať z trosiek črepiny tanierov. Hermiona ho chvíľku pozorovala, zamyslene si hrýzla vnútrajšok líca a potom prikývla.
„A my?“ mávla rukou ukazujúc aj na Rona a Ginny.
„Krovie, nedôležité, bezvýznamné krovie. A aby som nezabudol, všetky účty s vašimi menami boli zhabané a zrušené ako náhrada za uskutočnené vlámanie a zničený majetok banky. Drak bol najdrahší,“ s ďalším povzdychom sa znovu pustil do triedenia.
„Ale prečo, zachránili sme ich! To neplatí?“ zvolal Ron a jeho tvár začínala fialovieť zúrivosťou.
„Vraj môžeme byť šťastní, že nám nevyhlásili vojnu. Ani minister s nimi nepohol a to sa naozaj snažil. Už nikdy nebudú s nami obchodovať a objaviť sa v budove nejakej čarodejníckej banky nebude dobrý nápad až pokiaľ si to nerozmyslia. Ale pochybujem, že to bude v dohľadnej dobe, boli žeraví zlosťou, že sa nám podarilo ujsť aj s cvičeným drakom.“
„Ako sa dá žiť v čarodejníckom svete a nepoužívať banku?“ Hermiona prestala triediť odpad a zvedavo hľadela na súrodencov.
„Dá, ale bude to zložité,“ odpovedal Harry, ktorý si položil podobnú otázku už pred mnohými hodinami. „Nakoniec si na to zvykneme, hlavne keď nám ministerstvo vyjde trochu v ústrety. Hej, konečne som ho zložil,“ pozrel pobavene na Ginny, ktorá na neho vydesene civela a povzbudzujúco sa usmial. „Netráp sa , láska, my to zvládneme.“
„Samozrejme,“ Ron sa odrazu narovnal a na tvári sa mu objavil odľahčený úškľabok, „všetci dostaneme Merlinov rád prvej triedy a s tým aj slušnú kôpku galleónov. Nikdy už nebude musieť pohnúť prstom, teda ak nebudeme chcieť.“
„Omyl,“ Harry smutne potriasol hlavou. „Prvý stupeň dostanem len ja, ty a Hermiona druhý stupeň a takmer všetci, ktorí bojovali v bitke pri Rokforte na našej strane dostanú tretí stupeň. Všetky tieto ocenenie budú však len symbolické. Čiže medaila a dekrét, ktorý si môžeš zavesiť na stenu . Je mi ľúto, ale žiadne dôchodky a ani okamžité hŕby galleónov s tým nikto nedostane. Ministerstvo je bez peňazí . Za ten krátky čas, čo v podstate vládol , Riddle dokázal ministerskú kasu úplne vybrakovať. To čo získajú zabavením majetkov smrťožrútov pôjde na prestavbu Rokfortu , ministerstva a vybudovanie a prevádzku sirotinca pre magické siroty . Je ich tu teraz naozaj hodne. “ Ginny, ktorá pri bratových slovách trochu pookriala znovu zbledla a mierne sa zapotácala. „Aha, ďalší,“ zvolal víťazne mávajúc prútikom. Črepiny porcelánu ležiace pred ním sa v okamihu scelili a teraz držal v ruke biely tanier so zlatým ozdobným okrajom.
„To sú už tri a o chvíľku tu bude celá sada. Chce to len trochu trpezlivosti,“ Hermiona sa natiahla cez trosky a vydolovala niekoľko veľkých črepov. „Tieto sú takmer celé, ľahko ich poskladáme,“ mávala na nich rukou a lákala ich, aby sa tiež pridali. Ron stál nad nimi, mračil sa a ruky mal zastrčené hlboko vo vreckách nohavíc. Ginny tekala pohľadom po miestnosti , potom pokrútila hlavou a pristúpila ku kozubu.
„Ja...ja musím na chvíľku domov. To je zle, to je všetko zle,“ šomrala si pod nos , vhodila do ohňa prášok a bez obzretia zmizla v zelených plameňoch, ktoré ju so zahučaním pohltili. Harry na to všetko civel a tvár mal akoby vytesanú zo skaly.
„Ona sa staví,“ upokojovala ho Hermiona, ale sama hľadela na zamračenú Ronovu tvár s úzkosťou. Ron nebol známy pre jeho logické myslenie, ale pre nezvládnuteľné výbuchy hnevu a zlomyseľný, bezohľadný jazyk, ktorého obeťou často bola práve ona.
„Dom...dom je tvoj?“ Ronov hrubý, rozhnevaný hlas ich oboch trochu prekvapil. Harry zdvihol hlavu a prikývol.
„Dom áno, už ho nestihol predať a potreboval miesto pre stretnutia Rádu. Ale to je asi tak všetko, čo mi zostalo.“
Nora – sídlo rodiny Weasley
Večera v Nore sa ostýchala. Ginny mala červené viečka a sedela na druhej strane stola s očami uprenými do taniera. Harry ju chvíľami prebodával pohľadom a trochu bezradne sa mračil. Ron sa napchával, akoby od toho závisel zvyšok jeho života a pani Weasley neustále odbiehala do kuchyne a prinášala ďalšie a ďalšie misy naplnené jedlom. Malý stôl okolo ktorého sedeli bol už tak zaplnený, že by medzi misami neprepadlo špáradlo.
„Harry, drahý,“ začala pani Weasley, keď sa konečne usadila a nervózne si naložila zopár lyžíc šalátu na tanier, „Ginny dnes prišli domov s trochu rušivými správami.“ Pozrela na dcéru, ale tá vytrvale hľadela na jedlo a šťúrala sa v ňom vidličkou. „Je to skutočne pravda? Nemôžem uveriť...,“ bezmocne zmĺkla a rozhodila rukami.
„Áno, potvrdili mi to aj goblini a napokon aj sám Dumbledore. Ani ja som tomu spočiatku nechcel veriť, ale pohľad na moje prázdne klenby a prelistovanie mojej účtovnej knihy ma napokon presvedčili,“ pritakal a s oveľa menšenou chuťou pokračoval v jedle.
Beh, ktorý pani Weasleyová následne po týchto slovách vychrlila ho zmiatol, pretože chvíľu v ňom obviňovala za to všetko Dumbledora a potom zase vykrikovala vety plné nedôvery a nepriamo obviňovala Harryho z klamstva. Keď ju pán Weaslwey konečne utíšil, zavládlo okolo stola trápne ticho prerušované len štrnganím príborov . Harry nevedel, čo si má o tom všetkom myslieť, ale ani Ginny a ani Ron mu neponúkli žiadnu podporu. Len Hermiona mu pod stolom stisla ruku a povzbudivo sa usmiala. A tak sa snažil stiesnenú atmosféru trochu rozptýliť oznamom, ktorý mienil urobiť oveľa neskôr.
„Našťastie je tam aj jedna dobrá správa v záplave zlých. Oboch nás...,“ ukázal na seba a Rona, ktorý tiež nezdvihol počas celej večere od taniera oči, „ prijali do výcviku aurorov, ktorý začne od septembra a ministerstvo to za nás oboch aj zaplatí. Dokonca budeme dostávať malé výslužné, ale jeho výška bude závisieť od našich výsledkov. Tak ak budem chcieť dávať niečo na tie taniere, ktoré som dnes popoludní poskladal, budem sa musieť snažiť dosahovať veľmi dobré výsledky,“ doložil so štipkou čierneho humoru v hlase a znovu sa pustil do jedla.
„Ach, drahý, pri tomto stole je vždy miesto aj pre teba, nemusíš mať obavy, že zostaneš hladný,“ striekala pani Weasley precítene, ale zvyšok rodiny sa na ňu pozeral trochu zmetene a s nedôverou. Hermiona si všimla pohľadov , v očiach sa jej po niekoľkých sekundách zablyslo pochopením a potom pomaly položila príbor na tanier, nepatrne ho odsúvajúc od seba. Spomenula si totiž, že všetky klenby s menom Weasley boli goblinmi skonfiškované a tak je možné, že aj rodinná klenba by mohla spadnúť do tej kategórie.
„To je od vás milé, pani Weasleyová, “ Harry odložil vidličku a s povzdychom sa k nej obrátil, „ ale nemôžem visieť vašej rodine na krku donekonečna. Jedného dňa sa musím postaviť na vlastné nohy, aj keď to vďaka Dumbledorovi nebude ten najjednoduchší proces. Mám strechu nad hlavou, pár drobákov vo vrecku a trochu hladu ma nezabije. Keď som žil u Dursleyovcov, bol som zvyknutý na skromnosť a veľmi málo jedla. Prežijem.“
Harryho slová atmosféru v izbe trochu uvoľnili, ale napriek tomu sa obaja aj s Hermionou hneď po jedle rozlúčili a vrátili sa pokračovať v čistení domu. Ani Ginny a ani Ron sa k neponúkli, že im pomôžu.
Grimmauldovo námestie číslo 12 – Londýn
„Nerozumiem tomu,“ šomral Harry pozorujúc, ako Hermiona zošíva závesy pred obrazom Síriusovej matky vlasom z chvosta jednorožca. „Prečo sa Ginny a Ron na mňa hnevajú? Neurobil som nič, čo by ich k tomu oprávňovalo.“
„Ale urobil, urobil si veľa, drahý priateľ,“ smiala sa Hermiona, pevne utiahla uzlíky a starostlivo skontrolovala každý steh. „Niekoľkými slovami si zničil veľké množstvo ich snov. Také niečo sa tak ľahko neodpúšťa. Hlavne nie v rodine horúcich červených hláv.“
„Chceš tým naznačiť, že ma vnímajú ako nositeľa zlých správ? Tých kedysi vládcovia dali popraviť, však? To je šťastie, že ani Ginny a ani Ron nevládnu žiadnej ríši, lebo by som už bol bez hlavy.“
„Áno a nie,“ uškrnula sa a vlnila nad švom prútikom zaisťujúc, že nikto sa nepokúsi jej šitie vypárať. „Ginny vždy chcela byť Lady Potter, manželka ,Chlapca, ktorý žil´ a Ron vždy chcel byť slávny a bohatý.
„Ginny stále ešte môže byť Lady Potter,“ šomral Harry a na líca mu vystúpil temný prúd rumenca. „Titul mi zostal. Ron prešiel takmer celú cestu s nami a je slávny,“ dodal vzhliadajúc k nej jemne sa mračiac.
„Ale nebudú bohatí,“ namietla obracajúc sa k nemu. „Ginny túžila po živote slávnej a bohatej ženy, ktorá už nikdy viac nebude musieť kupovať šaty v starinárstve a šetriť každý knut. Chcela pohodlie a rozpoznávanie , ktoré prináša bohatstvo a to jej teraz už dať nemôžeš. Bude to chvíľku trvať, než prijme realitu tvojho súčasného života napriek tomu, že vždy doslova zbožňovala pôdu, po ktorej kráčali tvoje nohy,“ doberala si ho s úsmevom. „A Ron...,“ s povzdychom sa odmlčala a tvár jej zosmutnela, „ Ron sa hnevá. Nedostal, čo chcel , alebo lepšie povedané dostal len časť a podľa neho je to príliš málo.“
„Ako je to medzi vami?“ vyzvedal opatrne, ale ona len pokrútila hlavou a pokrčila plecami.
„V podstate nijako. Jeden bozk v napätej situácii, keď v každom okamžiku môžete zomrieť neurobí z dvoch ľudí pár. Vieš, že Ron ma v skutočnosti nikdy nepožiadal, aby som bola jeho priateľkou? Ale napriek tomu sa pokúšal ťahať ma do postele s chabým ospravedlnením, že páry to robia štandardne,“ povedala a jemné nozdry sa jej zachveli hnevom. „Mala som ťažký čas upokojiť sa natoľko, aby som ho nevykastrovala.“
„Oj!“ Harry zmŕštil tvár a nasledoval ju dolu schodmi do kuchyne. Bola to jediná miestnosť v celom dome, ktorá už bola uprataná. Uprostred stál veľký drevený stôl, okolo neho stoličky , pri stenách police a na nich boli poukladané hŕbky tanierov , šálok a pohárov. Hrnce a panvice našťastie neutrpeli žiadnu ujmu a po vyčistení ich zavesili na obvyklé miesta. Hermiona nakládla do pece niekoľko triesok z príliš rozdrobeného nábytku , prútikom zapálila oheň a keď sa pekne rozhorel, postavila kanvicu s vodou na platňu. Harry sa oprel o kuchynský pult sledujúc, ako zalieva čaj vriacou vodou a vyberá z kredencov cukor a vysoké poháre s dlhými plastovými lyžičkami, ktoré kúpili v supermarkete. „Čo budeš robiť?“ nadviazal, keď už sedeli za stolom a uchlipkávali voňavé dúšky horúcej tekutiny.
„Pôjdem hľadať mojich rodičov,“ odpovedala okamžite bez stopy zaváhania. Harryho líca znovu zalial červený prúd krvi. Celkom na to zabudol.
„Chceš aby som išiel s tebou?“
„Nie,“ potriasla hlavou smutne, „aj tak to bude veľmi ťažké vysvetliť im, prečo som od nich celé roky ukrývala realitu čarodejníckeho sveta. Nemyslím si, žeby to pochopili a celkom určite sa na mňa budú hnevať.“
„Chránila si ich ako najlepšie si vedela,“ nadhodil, ale ona si len povzdychla, dopila čaj a mávnutím ruky poslala pohár do výlevky. Harry prekvapene zdvihol obočie, ale ona len znovu pokrčila plecami a zamierila k schodisku.
„Poď, čaká nás ešte hromada práce. Väčšina izieb je ešte v ruinách a obsahy tvojich klenieb tu budú už skoro ráno. Aj ty máš dojem, že nám to goblini urobili celkom schválne?“
„Celkom určite,“ zašomral ťahajúc prútik z vrecka pripravený k akcii. „Po dnešku budem vedieť ,Reparo´ aj v spánku, teda ak sa k spánku ešte niekedy dostanem.“
Skoré ráno ich našlo s červenými, prekrvenými očami v podkroví, kde ukladali veľké krabice, aby získali čo najviac miesta pre balíčky. Podkrovie uniklo ničeniu a tak ho len upratali a odstránili hrubú vrstvu prachu, ktorá ho pokrývala.
„Toto budeme musieť uzatvoriť, lebo sa niekto zraní,“ šomrala, keď prestala kašľať. Napriek kúzlam sa jemný prach rozvíril a dýchanie bolo chvíľu veľmi zložité.
„Áno, tým chceš povedať Ron, však?“
„No...predpokladám, žeby chcel začať triedenie tu. Balíčky by boli oveľa zaujímavejšie, než listy,“ prikývla po okamžiku váhania. „Ako sem to všetko dostaneš?“
„McGonagallová mi požičia niekoľko domácich škriatkov a Kreacher sa vráti domov a tiež pomôže.“
„Dúfam, že sa k nemu budeš spávať pekne,“ pripomenula a preventívne sa na neho zamračila.
„Ako on ku mne, tak ja k nemu,“ odvrkol. Hoci sa snažil, nemohol zabudnúť, že škriatok bol príčinou Síriusovej smrti. Alebo nie? S oslepujúcim jasom sa mu odrazu vybavila spomienka Dumbledora stojaceho na vrchu krátkeho schodiska a spokojný úškľabok na jeho perách práve v okamžiku, keď Sírius prepadával cez závoj. V tom okamžiku si uvedomil, že Dumbledore sa ani nesnažil jeho krstného otca zachrániť. A stačilo by len jedno ,Acio Sírius´! Zatvoril oči a pripísal na dlhokánsky zoznam Dumbledorových zločinov ďalší. Jedného dňa, aj keď to nemusí byť skoro, sa znovu stretnú a on začne vyrovnávať dlhy.
Komentáře
Přehled komentářů
Chýbalo mi Tvoje vnímanie sveta čarodejníkov.
Skvelý začiatok a teším sa na pokračovanie
Ďakujem
já už nemám
(soraki, 24. 5. 2015 13:25)
co dodat, po přečtení komentářů mi nezbývá, než ti opět zatleskat za jiný úhel pohledu, který je mnohem více realistický, než cokoliv jiného, co jsem četla. Děkuji, že jsi zpět a doufám, že zdraví se umoudří!
P.S. po dlouhé době vítám Fida mezi námi ;-)
:-)
(mami, 21. 5. 2015 15:46)
Albus - hňup, Ginny - zlatokopka, Ron - dement... Waw som zvedavá, čo bude ďalej...
hups
(Fido, 20. 5. 2015 22:40)
stařík nezklamal (ty ho opravdu nemáš ráda :) )
tak uvidíme co se z toho vyvrbí
díky
skvělé
(Lily, 18. 5. 2015 7:42)
Jsem nadšená tvojí novou povídkou. Moc se mi líbí a jsem zvědavá jak bude pokračovat. Je hezké, jak to Harry řekl.. Přežijem
Bude to mít o dost těžší než čekal, ale může kouzlit a to je velký benefit. Ron ani Ginny mne nepřekvapili..
Tak se sejdeme u dalšího dílu, už se těším ;-)
:))
(nadin, 31. 5. 2015 17:35)